Som s nervami v koncoch, praca, skola, rodina, existencne problemy, sebaucta, nenavist... uz to nezvladam a vcera som sa po treti krat psychicky zrutila, proste to dolahlo, pustila som z ruky veci a rozplakala sa pred vsetkymi. neznesem uz ani v telke ked sa ludia hadaju nebodaj kricia po sebe, som z toho nervozna, v noci sa budim, nezmyselnost uciva v skole, zabomysie vojny v praci (nie som akter, len musim pocuvat), uz sa neviem ukludnit nicim. nemam chvilku casu ale to by nevadilo keby robim aspon nieco dolezite. som jak v cudzom svete, kazdy cosi po mne chce, vsetko ide rychlo, samy konzum, kvantita, tituly, peniaze, odmerani ludia....mam pocit ze nemam co v tomto svete hladat. keby je to na mne tak idem kdesi na dedinu pri hory ovce past, nepotrebujem nadpriemerny plat, len aby som vyzila vklude a mala hlavne pokoj v dusi. ale to je jedno, prosim poradte mi niake lieky z lekarne. k psychologovi nechcem ist, len niaky lieky na ukludnenie, ustalenie, mensiu citlivost.
dakujem (22r.)
Psychicke zrutenie
psychicke zrutenie by znamenalo, ze by si nebola schopna sem pisat ani jednu vetu
mozno si psychicky na dne, to je velmi mozne, ale psychicke zrutenie vyzera inak, to by si teraz prave bola odvazana do nemocnice, aby si si nic neurobila, triasla sa na celom tele, plakala, bola nepricetna a pichali by ti prave nieco na ukludnenie, nebola by si schopna ani len kliknut mysou na PC, nieto este pisat relativne velmi jasny text
Re: atm
Nič iné som nečakala. Howgh.
Understandin......ty si len snilko co ma ine predstavy ako by mal zivot vyzerat.A depresia to urcite nebude......je to klasicky zial.
vlastne ok, tie 2 vytrhnute vyroky este nemusia byt v rozpore, ale podla toho co a ako pises, ti akosi neverim, ze nemas depresie
"Dnes som sa psychicky zrútila"
"P.S.Depresiami netrpím."
ehm:)
Pozdravujem všetkých nepochopených,
neviem čo týmto sledujem, ale snáď sa tu niekto nájde kto je v podobnej kaši a prispeje svojím názorom.
Som mladá žena pred tridsiatkou, o dva mesiace ma čaká dosť ťažké obdobie, potom pokračujem v pomerne ťažkej práci. Dnes som sa psychicky zrútila. Niekto ma nechal. Niekto, koho ako sa hovorí mi priviedol do cesty osud. Odjakživa som podvedome vedela, že ja nie som stvorená pre lásku, ale pre bolesť a utrpenie. V pracovnom živote sa mi vedie obstojne, súkromný život je katastrofa. Som v blízkom kontakte so smrťou - pracovne. Prežívam v dávnej minulosti, smrť ma nedesí, práve naopak je mojou súčasťou, ale netúžim po nej. Minulosť je mojím životom, v mnohých okamihoch liekom. Som na nesprávnom mieste, v nesprávnom tisícročí. Hľadala som moju soulmate, ale jediné čo mi ostalo sú slzy. Posledná pre chlapa.
P.S.Depresiami netrpím.
Hovorí sa, že treba pozitívne myslieť. asi fakt treba pozitívne myslieť. Musíme byť silný a nedovoliť našej mysli, aby nás mala v moci. Musime odolávať depresívnym myšlienkam. Treba sa stať silnou osobnosťou. Treba to brať tak, že zo všetkého zlého sa človek musí poučiť,naučiť niečo, využiť ten hendikep.Ako sa hovorí všetko zlé je na niečo dobré. A my sa musíme z toho naučiť to, že sa musíme stať silnou osobnosťou.
Keď som začala mať tie stavy, tak na internete som si začala hľadať o tom, čo so mnou deje. Veľmi mi odľahlo, keď som zistila, že nie som sama s takýmto problémom. Že nie som sama, kto si občas myslí, že sa zblázni. Bola to veľká úľava. Vidím, že je nás veľmi veľa.
Destresovacie techniky, doplnky, pozitivne myslenie, dostatok spanku, to vsetko pomaha. Ja ked som pretazeny napr zoberiem 3 gramy vcelej materskej kasicky a zmes vitaminov B pod menom Stress B, cvicim thai chi, meditujem, pripadne vecer ked neviem poriadne spat zoberiem alebo byliny na spanie, alebo priamo spankovy hormon, melatonin.
Clovek sa musi branit, nie poddat problemom co sa mu kopia na hlave.
Podla stareho porekadla:
"Pomoz si clovece, aj Pan Boh ti pomoze".
Kdesi som citala jednu vetu, ktora mi vyslovene utkvela v pamäti a nakopla ma k pozitivnejsiemu mysleniu a vnimaniu samej seba s väcsou lahkostou... "Niekedy je lepsie veci neriesit, staci ich len prijat". Na svoj vek si velmi uvedomela a mozno v tom je chyba...Kladies si na seba vysoke naroky, v podstate si tomu konzumnemu svetu podlahla, lebo pomaly ta hlta...Moja rada je jednoducha. Tak ako tu uz viackrat zaznelo, velmi dôlezity je relax - ci uz sportom, umenim alebo zapichovanim tyciek okolo rajcin v zahrade... Moznosti je vela, vyber si tu, ktora ti je najblizsie. A to ze sa ti teraz nechce, musis zmenit postoj v prvom rade sama v sebe... Resp. nemusis, ale chces :-) Vo svojich prispevkoch si napisala dovôdy ako to nejde, /unava, nechut.../ , ale ja viem ze to pojde.... :-)
