Neviem to zastavit, niekedy ked mi v hlave nieco prepne, som hrozne protivna, ublizujem rodine, mam ustipacne reci, ignorujem, zurim, a to zdielame spolocnu domacnost. Nechcem byt takato, ja si to uvedomujem, ale neda sa to zastavit. Zacinam mat pocit, ze sa so mnou nieco deje, mavam stavy uzkosti, zlosti, prenasam to na rodinu.. Neviem to zastavit, resp. zmiernit. Niekedy je fajn, inokedy nie
Som protivna, ublizujem svojim spravanim svojim blizkym
hmmmm
bella12
... možno nedokážeš hneď odpustiť, ale aspoň nad tým premýšľaj. Hádam sa len nechceš kvôli tomu zožierať celý život.
Hmmmm
Vsetkym dakujem za prispevky, najma uzivatelke belle. Naozaj si vystihla to, ako sa citim a vnimam podnetyokolia. Snazim si vyplnat svoj cas zalubami, aby som nemala prilezitost mysliet na minulost. Ta sa zial vymazat neda, a tak ma stale prenasleduje. Nemozem vrdit, ze mam zlych rodicov - to nie! Vzdy sme mali ukazkovy vztah, len niektore pohlady na urcije veci maju rozdielne. Tiez sa nechcem lutovat a robit zo seba chuderku, ani podporu psychologa myslm, ze nepotrebujem. Ja viem, aky problem tu je, a naozaj riesenim by bolo uzavriet tu kapitolu a odpustit. Ale toto nedokazem..
Hmmmm
Magnezium v tomto pripade nepomoze. Jednoducho stale to mam v hlave a prave toto ich \'rozhodnutie\' vo mne zanechalo nasledky. Mojim problemom je i to, ze nedokazem odpustat. A este jedna vec pre ujasnenie - patrim k tej mensine ludi, ktora neholduje alkoholu, cigarete ani inym navykovym a psychotropnym latkam.
angela85
inak, ja som isty cas davala vela magnezia, aj pri sebalutostnych stavoch aj pri mojej nevrazivosti voci ostatnym a myslim ze mi to trochu pomohlo
bella12
Hmmmm, Tvoje správanie je len následkom toho, čo si pred rokom prežila a čo stále pociťuješ ako krivdu. Nosíš v sebe potlačený hnev, ktorý v poslednej dobe nedokážeš zadržať, a ktorý preráža von. Ako sama píšeš, samej Ti to spôsobuje problémy, možno sa ani nespoznávaš, ako sa správaš a tie stavy úzkosti sú pochopiteľné - nosíš v sebe niečo nevyriešené, niečo veľmi zraňujúce a Tvoje vonkajšie prejavy zlosti voči tým, čo Ti ublížili samy od seba nezmiznú, pokiaľ nevyriešiš ich príčinu. Môžeš sa pokúšať ovládať svoje reči, správanie - ale obávam sa, že veľmi neuspeješ.
Aké je riešenie? Pre Teba v tejto chvíli nepredstaviteľné a cesta k nemu bolestná - ale inak to nepôjde. Vrátiť sa späť k tomu, čo sa vtedy stalo, prežiť tie bolestné pocity, ktoré si sa predpokladám snažila cez ten rok držať v sebe pod zámkou, prijať danú udalosť a odpustiť vinníkom. To posledné - odpustenie je najdôležitejšie a najťažšie. Kým neodpustíš, neuľaví sa Ti na duši, nezbavíš sa úzkosti, hnevu. Neodpustením si akoby pripútaná jedným lanom s tým, ktorý Ti ublížil. Jediný spôsob, ako preseknúť to lano, je odpustiť - len tak budeš opäť slobodná. Odpustiť nepotrebuješ kvôli rodine, ktorá Ti ublížila, odpustením paradoxne urobíš službu viac sebe samej ako im.
Viem, čo je to cítiť krivdu a potlačený hnev (až do takej miery, že som si neuvedomovala, že ho v sebe nosím) počas dlhých rokov. Žiadne zabudnutie na to nepomôže - všetko ostáva v podvedomí a hnisá ako nezhojená rana pod chrastou. Chrastu treba strhnúť - a to bolí, ranu dezinfikovať a potrieť hojivou masťou. A tou masťou je odpustenie. Odpustenie je rozhodnutie, je to akt vôle, nie citov. Len prinútiť sa rozmýšľať o tom, že sa rozhodnem odpustiť, môže niekomu trvať veľmi dlho. Ak sa však človek rozhodne odpustiť a možno toto ťažké rozhodnutie musí opakovať dennodenne dlhý čas, negatívne emócie postupom samé začnú opadávať až nakoniec zmiznú. Človek sa cíti slobodný a rana je vyliečená.
Neviem, čo také vážne sa medzi Tebou a Tvojou rodinou stalo, a či si sa s nimi o Tvojich pocitoch v súvislosti s tou zradou zhovárala. Keďže Ťa Tvoje návaly zlosti čím ďalej tým viac trápia, asi by si tú traumu nemala viac dusiť v sebe a mala by si vyhľadať nejakého dobrého psychológa/psychologičku, ktorý by Ti s tým pomohol.
soffa
tu precitanie knihy vobec nepomoze.skor sa po nej bude citit este viac vinna.skus cvicit jogu,ta je na vyrovnanie duse a tela.skus brat horcik ,ten pomaha na nervy .skus si najst hoby ,alebo chod si vybit nervy do posilky.kazdy ma obcas take stavy,ja ich mam pred....kramami.je dobre ze si to uvedomujes,tak to zacni riesit.
elsa5.5
zrejme máš nejaký problém a ventiluješ si to na okolí...,nespokojná zo svojim životom...,treba zistiť príčinu a riešiť to...
Onn
zrejme abstinenčný syndróm - fyziologické reakcie organizmu a psychický stres po prerušení fajčenia, konzumácie alkoholu
pri pivku a cigarete taka asi v pohode
angela85
a tiez mi pomohli mnohe knihy, take psychoknihy, nieco o vnimani zivota ci danej situacii atd
