čauko.. chodím sem každý den - možno aj preto že sa v práci nudím.. a sem -tam tu nájdem pár dobrých rád, sem tam sa podelím so svojou skúsenosťou samozrejme natrafím aj na vypatlancov čo nemajú čo robiť a len podpichujú a kritizujú, rozhodla som sa že sa podelím s vami o tému ktorá sa v živote prilietla určite nejednému človeku a síce - rozpad priateľstva ..
mala som kamošku, skvelú moju krvnú skupinu heslo bolo - celý život párty -a tak to aj prebiehalo. ironia bola ze sme sa poznali cca 1 rok a aj ten nam stačil na to aby sme si tak dokonale sadli, rozhodli sme sa že spoločne odídeme bývať do iného mesta, nájdeme si job vezmeme podnájom a bude nám super. až sa do toho jedného dna priplietol CHLAP ! klasika ! A priplietol sa mne, zamilovala som sa na prvý pohlad, ja do neho on do mna. no kamaratstvo s nou zrazu nabralo iný spád, začali hádky, vyčítavé pohľady, naprieky, ohováranie. Viem - ziarlivosť, ale snažila som sa robiť všetko všetko preto aby bola spokojná aby sa necítila zle. no neustúpčivosť a tvrdohlavosť ma prinútila odsťahovať sa. Ja k priateľovi, ona spať domov. S triezvou hlavou som jej po pár týzdnoch napísala ze napriek vsetkemu dufam, ze budeme opat kamosky. odpoved bola jasná - NIE. a teraz preslo asi pol rok, hladame k sebe opat cestu. Stale zijem s priatelom a som stastná no chýba mi moja spriaznená duša a cítim že aj ja chýbam jej.. máme stretnúť onedlho.. som plná očákavaní aké to bude.........
čo vy? stratili ste priatela?
