Láska a psychické problémy

lost

a ked skusis len troooosicku prijemneho prijat? ako napr v cokolade.. nie 100gramov celu tehlu, ale len 1 kocku a koniec : )

postupne si vybudovat zavislost na prijemne veci : D

slnecnica@

toto robím aj ja s jedlom...:)

noo celkovo si akosi odopieram, lebo aj ten príjemný pocit potom analyzujem, až sa mi stane nepríjemným...

lost

no ja ked mam napr na tanieri maso ryzu a zeleninu, tak najskor zjem zeleninu, lebo to mam najmenej rad a potom maso s ryzou :)

cize najskor to zle, potom nakoniec to dobre, nech si to vychutnam a nech si dlhsie pamatam tu dobru chut..

lenze ty vyzeras ako keby si skoncila hned po tom zlom a do dobreho ani nezakusla..

a len tak pre predstavu, vies priblizne opisat aku prijemnu vec nevies prijat ?

slnecnica@

ale chápeš to ???

ja sa bojím byť šťastná alebo čo ??? :(

alebo sa môj mozog nevie s takými pocitmi vysporiadať :(

slnecnica@

lost....možno toto je ono...

ja si niekedy strašne odopieram príjemné veci, ach bože, prečo to robím ?

jednak to, že si hovorím dneska si prežijem otrasný deň a od zajtra už bude dobre...
alebo to, že sa až bojím príjemných vecí, akoby som od detstva bola zvyknutá častejšie na to zlé...

kks...ľutujem tých, čo si to čítajú po mne :)

elsa5.5

slnečnica každý máme nejaké problémy súhlas s heh venuj sa priateľovi rôznym aktivitám pri ktorých nebudeš myslieť na svoje problémy a ono to bude lepšie...

Jefitto

V dnešnom svete láska neexistuje... môžeš mať tak maximálne sex... je to smutné, ale je to tak... aspoň v mojom prípade

lost

tak potom mi napada uz len 1 moznost :D

presne taka, ktoru by rodic aplikoval na syna co by bol prichyteny ako fajci.

prnutit ho vyfajcit tolko cigariet, ze sa na ziadu cigaretu uz nikdy nepozrie :)

len neviem ako by sa to dalo aplikovat na tvoj problem :)

slnecnica@

cokoladka898: na psychoterapiu chodím, ale nepomáha tak akoby som si želala

Laurina22: keď ti to tak prekáža, tak nemusíš to stále všade komentovať...či máš obsesie ? :D

lost: už som vyskúšala všeličo, aj na ne nemyslieť, ale vtedy som na ne snáď myslela ešte viac :D