ahojte, s priatelom sme sa rozisli pred rokom a pol. Velmi sme sa lubili, nepodviedol ma ani nic, ale v tom danom okamihu sme ani jeden nevedeli ako riesit problemy ktore sme mali a mysleli sme si ze bude rozumne rozist sa. Uz sme to obidvaja olutovali, prehodnotili sme mnoho veci, a povedal ze to bola jeho najvacsia chyba v zivote ze pristupil na rozchod.
Iste obdobie sme to chceli naozaj obidvaja uzavriet a v tom case mal aj jednu kratku znamost, vztah, neviem.. Ale sam sa mi s tym priznal, vraj nevie preco sa s nou dal dokopy, asi preto aby na mna zabudol a aby ma netrapil, no pochopil ze chce len mna a nikoho ineho. Priznam sa naozaj velmi by som sa k nemu vratila ale aj sa bojim :(
A druha vec ze ked sme sa rozisli hrozne ma to vzalo, nariekala som, nemohla som spavat..atd..a moja mamina sa velmi trapila ked ma videla takto sa trapit :(
Hrozne sa nanho hneva a ja si ani neviem predstavit ze by som jej povedala ze chceme byt opat spolu ..
Bojim sa ze ju tym sklamem a ze jej tym ublizim. Viem ze mi chce len to najlepsie a rovnako sa o mna boji.
Mam 22 rokov takze to nie je o tom ci mi ho schvali alebo nie, ale jednoducho si s nou nechcem pokazit vztah, mame ho velmi kamaratsky.
Viete mi poradit ako ju nato pripravit ak by k tomu doslo, ako jej to povedat ( ma teraz dost svojich problemov aj bez tohto) a ako riesit to ze ho neznasa??
Dakujem