Pekny dnik,
aj ja mam problem, ktory mi v poslednej dobe dost vrta v hlave. Mam noveho priatela, asi 4 mesiace. No beriem antidepresiva + navstevujem psychiatra. Ale on o tom nevie. Este prednedavnom sa mi pomaly darilo konecne po 3 rokoch antidepresiva vysadzat, brala som Alventu 75mg uz kazdy treti den. No opat som dostala depku a panicke stavy + negativne myslienky a musela som zacat odznova - Alventa 75 mg 2 x denne + na noc Xanax.
Trapi mato, ze sa to vratilo a ze sa mi bez toho asi zit nepodari. No najviav ma asi trapi to, co na to povie priatel, myslim na tu moju depku, on o tom totiz nic nevie. Na mne nikdy nic nebolo vidiet, vzdy som dokazala svoje pocity skryvat. Dokonca ani plakat som nemala vo zvyku, co si myslim ze mohla byt jedna s pricin vzniku depiek. vzdy som si myslela, ze som silna, vsetko zvladnem, citlivky som nechapala. A nakoniec som takto dopadla aj ja, ked nie aj horsie.
Mam to terajsiemu priatelovi povedat? Bojim sa aby sa nezlakol, mnoho krat ked som s nim, tak to uz mam na jazyku, no nejde to, obavam sa jeho reakcie. Psychiater, mi povedal, ze naco take veci vobec riesim, nemam to vraviet a hotovo. Tak ja uz teda neviem. Co ak budeme v buducnosti raz chciet mat spolu deti, da sa to aj s antidepresivami? (Mimochodom aj to som sa psychiatra pytala a odpovedal mi, ze mam riesit co je teraz, to co bude v buducosti budeme riesit az potom). Tak velmi ma to nepovzbudilo a stale som v obavach, ci mu to povedat, alebo nie.Nie je to z mojej strany taky maly podraz nepovedat taku vaznu vec? Ako asi bude reagovat ked mu to poviem az po roku vztahu?
Dakujem vopred za kazdu vasu radu :o).
Povedat mu to, alebo nie?
na konci pises ze ako mu to povedat po roku vztahu a na zaciatku, ze ste spolu 4 mesiace. ale anyway, myslim si, ze by si mu to mala povedat. mohol by sa skor urazit, ze si to tajila, a nie nahnevat, ze tie lieky beres...
Dakujem vsetkym za Vase rady,
tak ja to risknem, poviem mu to. Len chvilku pockam na vhodnu prilezitost a poviem mu to pri osobnom kontakte. Este raz dakujem :o).
Ja by som mu to povedala az vtedy, ak zacne byt vztah vaznejsi a uplne prirodzene ti napadne myslienka spolocneho buduceho zivota. Som zastancom nazoru, ze aj vo vztahu mas pravo na sukromie. Neviem, asi by som to povedala len tomu, kto bude so mnou vacsinu zivota. Keby som si bola ista bud dlhodobym partnerstvom alebo manzelstvom. Podla mna to nemusi vediet kazdy partner, staci ten jediny. A odovodnit sa to da tym, ze si pre tak vaznu vec chcela pockat na toho praveho, jedineho. Aspon tak je to u mna. Ak to vsak stale v hlave riesis a citis sa vinna, tak to povedz hned. Ver, ze ta absolutne chapem, je to nesmierne tazke vyklopit. Co tak to skusit rozobrat na psychoterapii? Na par sedeniach.
urcite mu to povedz,ma pravo takuto vec vediet a zariadit sa podla svojho uvazenia,nie kazdy dokaze mat vztah s clovek s psychickymi problemami
ja som mu to povedala na zaciatku! je dobre, ak to vie... vztah je o vzajomnej dovere, tak von s tym:D
A to mu ma povedat na prvom rande?
Ze:
Ale mojko, vies, ja mam toto a hento a tamto a tamtamrataradaaaaaa ..
ci co ? :D
Ved vztah je o tom, aby dvaja sami sebe odstranovali "neduhy" alebo problem proste..
Nech zdvihne ruku ten, co je geneticky dokonaly a absolutne zdravy ;)
je dobre ze si mu to nezavesila na nos hned na zaciatku vztahu, ale skus sa aj teraz zamysliet, ci vas vztah je dost intenzivny a vazny na to aby mal o takej veci vediet a porozmyslaj aj o tom ako to je pre teba dolezite aby o tom vedel. vies je to vec, ktoru nerozpravame kazdemu koho stretneme, lebo uz to nevezmes spat. ale si myslim ze je to dost vazna choroba aby o tom tvoj partner vedel vo fungujucom vztahu (dufam ze som to dobre nazvala chorobou)
Ahoj majjca,
tiez si myslim, ze je potrebne mu to povedat... Je to dolezite a ak je skutocne ten chlap co pri Tebe bude stat nezlakne sa toho len tak. Mozno to bude potrebovat predychat a pochopit, ale prave preto je podla mna lepsie sa o tom porozpravat ked si teraz v poriadku a silna ako ked pride nejaka kriza a on bude mat pocit, ze si mu to celu dobu tajila.
Rovnako je super, ze ste uz nejaku dobu spolu - teda ze si mu to nepovedala hned na zaciatku, ked ste sa este len spoznavali. Ale necakala by som ako vravis do roka a podobne...
Co sa tyka tehotenstva a pristupu Tvojho lekara komunikuj s nim. Mozno to mysli dobre a nechce Ta prilis zatazovat hned teraz, ale Tvoje vnutorne obavy nie su o nic lepsie ked sa navonok tvaris, ze to neriesis. Depresia moze mat vplyv na dieta, na priebeh tehotenstva, lieky ktore beries mozu byt v tehotenstve nebezpecne a podobne... vobec do toho nevidim, ale suhlasim s Tebou - je treba sa informovat a ak toto Tvoj lekar nechape zrejme sa treba obratit na ineho odbornika.
mila majjca, je jasne, ze mu to chces povedat, ved vo vztahu sa maju zdielat tak dobre ako zle veci. podla mna je toto dost dolezita sucast tvojho zivota a skor ci neskor sa to prevali. neber to negativne, ak ta ma naozaj rad, tak to pochopi a skor ti bude oporou. a ak to nepochopi tak ocividne nestoji za to. nie si predsa psychopat, len si deprimovana :)
a ten tvoj psychiater je nejaky cudny, ta otazka ohladom tehotenstva je nahodou dost podstatna, co ak by nahodou antidepresiva mali vplyv na plodnost alebo na nejaky aspekt zdravia dietata? nepovie ti to az kym nebudes chciet mat deti?
