Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Úzkosť

fida

ahojte, trpím tiež ako ostatní úzkosťou...a panickou poruchou, dva mesiace beriem Citalec, a k tomu Frontin...alebo občas lexaurin, myslela som si, že mi to pomôže ale už asi tri týždne sa cítim zle, zas mám také zvláštne stavy, a za poslednú dva týždne som mala dva príšerne silné ataky-myslela som, že už končím
včera v noci mi prišlo zas zle, taký čudný pocit pri srdci a cítila som ako mi srdce vynecháva!!!!!-tak sa toho bojím, má tu niekto podobný problém s tým akokeby vynechávaním srdeč.rytmu??? inak vôbec nemôžem spať, už som bezradná, a chcem sa opýtať, keď užívate AD môže sa kľudne užívať aj Magnezium v akéjkoľvek forme??? ja mám nejaké tabletky magneziové-len neviem, či sa môžu kombinovať s AD, pekný deň..a prajem nám všetkým.....aby sme sa konečne z toho dostali a bolo nám fajn...

TOME

Zzuzzana ....fyzicky myslis nieco take ako pocit nerealna alebo ako keby sa mi to snivalo? ..U mna to bol skor opak ..zdalo sa mi to az prilis realne a to ma desilo...

tati

ale nas pribuda!nie zeby som sa z toho tesila,ale mate aj vy ten ukludnujuci pocit,ze cim viac nas je tym lepsie,lebo tym padom viem,ze v tom nie som sama a ze to nie je az take nezvycajne ochorenie?mne inak tiez uzkost zacina ked mam pocit,ze nieco je definitivne,nemozem to zrusit alebo nemozem odist.mala som aj stadium,kedy som musela v autobuse vzdy sediet pri dverach a v kine pri vychode,aby som mala istotu,ze sa mozem kedykolvek dostat von.v tomto mi vsak velmi pomohlo irsko.nikto sa nad tebou nepozastavi nech sa akokolvek netypicky spravas a tym,ze pomaly dostavam z hlavy von to klasicke slovenske zmyslanie 'boze co si o mne pomyslia' sa to velmi zlepsuje,pretoze mi to zacina byt jedno.a to bude asi podstata celej mojej uzkosti.ked pride ten den,ze mi to bude jedno,tak pravdepodobne budem vyliecena:-)

zzuzzana

a mal si niekedy take pocity aj fyzicky?
Ja dufam ze ta terapia mi pomoze zistit priciny a viem ze pracovat na sebe musim a asi aj zmenit pristup, nepanikaarit :)

TOME

´´toto urcite niesom ja´´´.... to som si hovoril takmer vzdy.. uplne ine uvazovanie v kazdej situacii ... uz som ani nevedel čí som ... Ja si myslim ze terapija je dobra v tom ze ti pomoze zistit priciny tvojho stavu a hlavne ich pomenovat... to ti potom pomoze v praci na sebe..

zzuzzana

Este som sa chcela spytat ci mate niekedy pocit ze to nieste vy? Zle sa to vysvetluje ale niekedy mam take pocity akoby som to nebola ja, napr si nahovorim ze si necitim jazyk alebo sa mi zda akoby mi sibalo ze to niesom ja, neviem to vysvetlit ale je to divne. Patri to k uzkosti?

zzuzzana

Tome a Katkaxxx dik za odpovede :)
Dnes som isla po prazdninach do skoly cely den v pohode a na seminari sa mi zacala tak tocit hlava ze som sa drzala stolicky aby som nespadla :) Ale vydrzala som to tam cele dve hodiny a dokonca som vypracovala aj vsetky otazky na vybornu :D
Inak studujem psychologiu a brali sme uzkostne poruchy dnes som sa rozpravala s profesorkou o liecbe a najlepsich formach, povedala mi ze antidepresiva to len zakryvaju ale nic nevyriesia, mali by sa brat len ked su ludia fakt na dne a potrebuju sa dostat do stavu kde budu reagovat na terapiu. A terapia ma vraj najlepsie ucinky co sa tyka dlhodobosti.
Ja mam doma v sufliku citalopram od lekarky ktory ale nechcem brat lebo stale neviem preco u mna tie stavy prepukli, idem za terapeutom tento tyzden tak uvidime ako dopadnem po testoch :)
Inak je tu niekto kto je v Anglicku?

zuzanka65

Ahojte všetci!
Čítam Vás každý deň, ale už nemám o čom veľmi písať, lebo ja sa mám v celku fajn, chcem Vám len povedať, že kto pochybuje o tom, či sa toto dá vôbec vyliečiť, nech nestráca nádej. Je pravda, že sú rôzne formy tejto poruchy, každý cítime, myslíme a vnímame ináč, ale vo väčšine prípadov sa to dá zvládnuť, resp. vyliečiť. Nie že Vás niekoho napadne pátrať po tom, či nie ste náhodou z tej druhej skupiny prípadov.:-)))
Treba na sebe pracovať, t.j. podľa mňa, študovať, čítať veci s tematikou úzkosti, chodiť na terapie a dokonca užívať lieky, ktoré Vás naštartujú a potom sa venovať práci na sebe ďalej, je to cesta, ktorá nekončí. Ak si prajete koniec tohto pekla, je to len prirodzené, veď kto by chcel s tou mrchou dobrovoľne žiť, denne zažívať ataky PP a úzkostné stavy? Lenže čím viac si prajete zbaviť sa toho nadobro, tým viac sa Vám môže zdať, že je to nemožné. Ale dá sa to, verte mi a to práve tým, že sa s daným stavom zmierite a naučíte sa stým žiť. Je dobré uvedomiť si, mám tento problém, toto som ja, je to súčasť môjho života a nič nenormálne sa nedeje, mám sa rada/rád taká/ý, aká/ý som.
Dnes je tu dosť nových ľudí, tak toto je hlavne pre nich. Vy, čo ma už poznáte, ste už niečo podobné odo mňa určite čítali, i keď v inej forme, ale obsah je podľa mňa ten istý. Tá forma sa mení, lebo aj keď si myslím, že som vyliečená, stále na sebe pracujem, dúfam , že je to poznať. ( asi najlepšie by to vedeli posúdiť Miloš s Mišiakom, zdravím Vás chlapci, ako sa máte? verím, že dobre a prajem Vám to)
Takže, hlavu hore, pôjde to, záleží to len na Vás, je to dlhá cesta, verím, že to zvládnete, dôležité je vedieť, že je to možné.

tobi

Inari, ano mne tiez velmi pomaha ked som s niekym teda v "bezpeci"...lebo teraz ked priatel stratil pracu a je dom asi mesiac, tak sa citim lepsie...)))

tobi

presne takto zmyslam ja, ze ked by ma kazdy polrok komplet celu preskenovali, asi by som bola uz kludna a nenamyslala si blbiny...))))