Rozhodla som sa sem napísať, lebo čoraz viac začínam mať obavy o svoj psychický stav. Pred tým, než svoje obavy buď zahodím za hlavu, alebo zverím psychológovi, dúfam, že tu ma nakopnete pre jednu z možností. Budem sa snažiť byť stručná a zhromaždím najzákladnejšie dôvody môjho strachu.
Odmalička žijem tak trochu v dvoch oddelených svetoch. Vždy som mala myšlienky, predstavy a vymyslené príbehy o ktorých som vedela len a len ja. Detstvo som mala kritické. Dialo sa v ňom vela negatívnych vecí a tak som vždy bola tak trochu depresívna a uzavretá do seba. Síce som sa postupom času naučila "hrať" ako úplne normálne, bezprostredné, sebavedomé dievča s bežnými problémami svojich rovestníkov, hlavne ľudia, ktorí ma poznali veľmi dobre, vždy tušili, že vo svojom vnútri a v niektorých sekciách aj navonok som trochu "iná". Toto som v sebe ale v dospelosti dokázala úplne zaprieť. Hlavne sa snažím byť úspešná, nezávislá, cielavedomá osoba, ktorá si ide za svojim. Je to asi z časti riešenie nejakého komplexu menejcennosti vyplývajúceho z detstva. To, z čoho plynie moja sebaistota je moje sebaovládanie, nadhľad a neustála kontrola nad tým, ČO robím a PREČO to robím. Posledný cca rok mám však čoraz silnejšie medzery práve v tomto. Pred pár mesiacmi som mala ťažké obdobie rozchodu a vtedy som trpela nespavosťou. Tak max. 2, 3 hodinky plytkého spánku. Potom sa môj mozog nevedel zastaviť a nezažmúrila som oka celé 4 dni. Myšlienky prestali byť mnou ovládateľné a začínala som veriť vykonštruovaným nezmyslom, doslova všetko možné ma napadalo a nevedela som to zastaviť, až som sa s plačom doplazila na pohotovosť a prosila o tabletky na spanie. A po prvej som zaspala a potom sa môj stav začal zlepšovať. Síce som stále nespávala poriadne, ale som strašne charakterovo proti tabletkám a chémii, tak som žiadne nebrala. Dala som sa dokopy. A na druhej strane, niekedy mám naopak obdobia pár dní až jedného mesiaca, keď som schopná v každej voľnej chvíli spať. Nič ma netrápi.. že mám bordel v izbe, nenavarené, nepovybavované záležitosti, len do roboty, z roboty a spať... Zopár krát som takto ani neprišla do roboty lebo bolo treba vstať skoro ráno a nemohla som. Čím viac som sa vôľou snažila vzoprieť spánku, tým trvdšie som do neho upadala. Dalšia znepokojujúca vec, jeden týždeň som bola posadnutá sexom, myslela som naň neustále (a jedného chlapa som znásilňovala v kuse a potom poslala domov) ...povedala som si "čo ti šibe, si nymfa? prestaň!" a prestala som. Nasledovali ďalšie dva týždne, keď som si myslela, že všetko ok, až kým som nezaklopala spolubývajúcemu na dvere s nejakou otázkou a on sa pozrel na mňa, rozprávajúcu a jediacu karamelovo-syrový koláč a spýtal sa, či som tehotná, lebo vždy keď ma vidí, tak žeriem niečo sladké. Nachvíľu som sa zarazila a v pomykove som so slzami na krajíčku odišla, uvedomujúc si, že posledné dva týždne sa prežieram a ani som si to doteraz NEVŠIMLA! ďalšia vec, mám prácu, ktorá vyžaduje neustálu koncentráciu, každá malá chybička je zaznamenateľná a vysvetlená vedeniu. Ja chyby nerobím. Predsa som to JA, kto sa sústredí 8 hodín v kuse a JA = sebakontrola. Viem predsa čo robím... ale všetko nasvedčuje, že asi nie vždy. Nedokážem si svoje chyby a poruchy v sústredení vysvetliť.. Tieto veci ma vedia strašne vytočiť, lebo to nemôžem ovyplyvniť vôľou. Cítim sa akoby moje nehmotné JA vnútri umieralo, alebo akoby sa môj navnútornejší svet dostával do môjho bežného života. Neznášam sedieť v autobuse, byť vo svojom svete a uvedomiť si, že niekto sa na mňa celý čas pozeral...rozruší ma to natoľko, že mám výpadok pamäti a vôbec neviem, čo som v tom mojom svete robila, ako som sa tvárila a koľko času prešlo..Je toho veľmi veľa, čo ma znepokojuje, ale akosi nezostáva priestor... SNY. Nie sú až tak časté a myslím, že pre mnoho ľudí bežné nočné mory, ale cítim, že sú nejako spojené s mojim problémom. Som v nebezpečenstve a chcem kričať, ale akokoľvek sa snažím, nevydám zo seba ani hlások. Alebo niekto/niečo ma naháňa a ja utekám, ale zrazu sa naviem pohnúť..moje nohy sú ťažké ako dva kusy železa.. občas utekám, ale veľmi pomaly a veľmi obtiažne.
Manyodepresívna psychóza? Aj mňa to napadlo, ale predsa len... je to len občas a je to len vo mne, takmer je to navonok nepostrehnuteľné...Ani ucho som si neodrezala, ani som nikoho nezbila. A mám hroznú nevôľu brať akékoľvek tabletky, mám prirodzený odpor k veciam, ktoré ma dostanú z problémov príliž jednoduchou cestou.. dva krát denne prehltnúť a Vaše JA je opravené. Ďakujem, ale zo skúsenosti viem, že žiadne šťastie v živote, získané jednoducho, nie je reálne, alebo je veľmi dočasné.
poruchy pamäte, spánku, sústredenia a sebaovládania
JMD a ozaj, nevymenila by som celý život závislosti na liekoch za pár nevyspatých týždňov. Aj keď môžeš povedať, že závislosti je možné sa zbaviť, ale je to oveľa ťažšie, než zbaviť sa nespavosti prirodzeným spôsobom. Tak isto antidepresíva. Ponúknu dočasnú úľavu, ale nevyriešia pôvod problému a skôr či neskôr mu budeme musieť aj tak čeliť. Ak antidepresíva niekoho zachránia pred "odpravením" sa z tohto sveta, ako v prípade Meretseger, tak jasné, že súhlasím.
Inak, Meretseger, ak si sa dokázala dostať až na úplné dno, dokážeš vzlietnuť vysoko nad hladinu, tak vysoko, aké je tvoje dno hlboké. Zákon rovnováhy:) Prajem vela šťastia.
JMD áno, tvoje argumenty sa dajú logicky a vedecky VYSVETETLIT :DDD aké penké slovo:))))... No v skratke, nemám rada, keď dvaja ľudia myslia to isté ale každý má na to iné pomenovanie a začnú slovíčkariť. A mimochodom. Ľudský mozog nie je vedou úplne preskúmaný a pochopený. Tu nejde o hmotu a chemické reakcie, ale geniálny a u každého človeka jedinečný princíp, na akom funguje. City, spomienky, nepredvídateľné reakcie... veda nevie nič... pokial nevie všetko. Ľudským mozgom nemôžeme pochopiť ľudský mozog. Niektoré matematické príklady jednoducho nemôžme vyriešiť=) Mozog je ako skriňaa plná šuflíkov. Rozmýšlaním vieme otvoriť jeden šuflík a myslíme si, že sme otvorili celú skriňu. A pritom netušíme, že máme ešte kopu ďalších šuflíkov, do ktorých nevidíme, lebo sú zatvorené. Vieme použiť logiku v jednom, ale logika v celej skrini je nám neznáma. Je to vyššia logika, rozmýšlaním nepochopitelná. Dá sa ju len cítiť. Preto je toľko veriacich, lebo náboženstvo dáva rozumu isté hranice, ktoré nesmie prekročiť a tak je jednoduché sa tam orientovať. Viera sa tak stáva štruktúrou vysvetlujúcou podstatu sveta, aplikovateľnou do jedného šuflíka a preto treba náboženstvo chápať veľmi metaforicky a s nadhľadom... preto sa nám "vedcom" zdá náboženstvo až bizarne smiešne:)
Ja som strašný filozof:D
S tym kamaratom som to nemysle ako riesenie, len ako sarkasticke spochybnenie psychologov...
a ano, lieky na spanie mozu sposobyt zavislost, neviem ako silne su tie tvoje problemy, ale mozem ti povedat ze ak je to fakt zle a nevyspis sa dobrych par tyzdnov tak budes radsej zavysla a vyspata ako nie.
a jasne, toto nieje tema na hadanie sa o tom ze cely zivot je len o chemii, ale zas musis uznat ze moje materialisticke argumenty sa daju aspon vedecky a logicky vysvetetlit...
Arman: no kiež by som vo svojom okolí mala takého rozumného človeka ako ty (súdiac aj podľa ostatných príspevkov vo fóre). Ale jediný priatel, ktorý ma chápe, mi zároveň aj depresie spôsobuje:( S tou vierou si ma prekvapil. Nemyslíš, že aj tá viera v Boha je len nejaká schéma, umelo vytvorená človekom, za cielom ukludniť ho? Jasné, že na niekoho to môže fungovať, podľa toho, ako človek vieru uchopí, ale na mňa asi nie:/
JMD vs Arman: Idealizmus vs Materializmus:D Jediný rozdiel je ľudská hlúposť. Zabúdame na to, že hmota by neexistovala bez nehmoty presne tak ako nehmota bez hmoty, svetlo bez tmy a tma bez svetla, dobro bez zla a zlo bez dobra. A to všetko je v 100% rovnováhe. Vzájomná závislosť dvoch protikladov je základný princíp vesmíru :D
JMD: vetou "Tie lieky na spanie ti neublizia, no a co ze je to chemia, vsetko je chemia, aky je rozdiel ci ta reakcia prebehla v rastlinke alebo v skumavke...nebud naivna" si ma veľmi pobavil, ďakujem:))) Najlepšie je to "nebuď naivná"..Nechcem sa tu hádať o prírode a chémií ale na aspoň na margo tabletiek na spanie, najhorší vedľajší účinok je závislosť.///Nemôžem vnímať seba a ľudí len ako súbor chemických reakcií. Pojedanie tabletiek, dôvera v doktora viac než k vlastným pocitom, čumenie do telky, facebook ego, chemicky upravená strava, konzumný spôsob života sú dôvody našich psychických problémov. Toto z nás raz spraví robotov neschopných lásky.
Meretseger: teba mrzí môj odpor k psychológom, mňa mrzí tvoj dojem, že ľudí obťažuješ svojou existenciou. Jedno ti poradím. Ver v dobro v človeku. Nie v dave, ale posudzuj každého individuálne. Nehádž ľudí do jedného vreca, veď aj ty si jeden z nich. Radšej sa nechaj sklamať 1000 ľuďmi, lebo ten tisíci-prvý si zaslúži, aby si mu dala príležitosť a ak ťa ten jeden z 1000 nesklame, bude o to vzácnejší a vynahradí ti tie sklamania. A maj samu seba radšej. Veď už len tým, že ty nikomu neubližuješ a vidíš ostatných ubližovať, ťa má umocniť v tvojom sebavedomí. Čo ťa nezabije, to ťa má posilniť, ale ty si volíš ten druhý, moderný štýl - čo ťa nezabije, to ti spôsobí hraničnú poruchu osobnosti!!! WHY?
Jane_3sto18: tak ti želám, aby ti ten psychológ pomohol zbúrať tvoj obranný múr, ale silu žiť bez neho už musíš v sebe nájsť sama (alebo v antidepresívach, ale môj názor na ne už asi vieš). Hmmm táto stránka mi nepomôže nájsť psychológa, keďže žijem v Londýne, ale keby som chcela, tu je ich húfa, keďže je pre ľudí ťažké sa v tomto meste nezblázniť.
Možno chodím k psychológovi len preto, že potrebujem konečne spriaznenú dušu, čo ma neodsúdi, nech vravím čokoľvek, čo nebude mať - podľa mňa teda - blbé reakcie. Čo sa síce, musím uznať, možno skôr len tvári ako spriaznená duša, ale stačí mi to. Čo chápe niektoré veci, ktoré nepochopí ináč NIK, to mám vyskúšané. Čo ma akýmsi spôsobom donúti uvažovať nad problémami a ich riešeniami a pomáha mi uvedomiť si toľko vecí... Okej, som sebec a svojho času bol najmä terapeut a potom i môj priateľ jedinou zárukou toho, nech sa neodpravím - možno je to málo... Možno vôbec nemá na svedomí to, že veci, ktoré som predtým riešila skratovo, som sa naučila spracovať normálnejšie... Možno absolútne nemá podiel na tom, že som sa zmierila s celoživotnou traumou, možno mu nevďačím za dokopanie k psychiatričke, a možno ani len tým liekom nevďačím za návrat do života... Možno psychoterapiu preceňujem a ináč vôbec nepomáha, ale dala by som za ňu ruku do ohňa. A len tak mimochodom, myslím si, že AKO VŽDY proti nej broja tí, čo s ňou žiadne skúsenosti nemajú, rovnako, ako je to s liekmi, etc.
Meretseger - presne tak, neznášam hovoriť kamarátom o svojich pocitoch, pretože si myslím, že ich to zaťažuje, že len zas prekrútia oči v duchu a pomyslia si, prečo o tom hovorím, však oni mi aj tak nedokážu poradiť tak na čo. Tak radšej mlčím. :-)
Psychológ pomôže, ale zase nie na všetko. Prečo city či niečo plieskať o hlavu psychoušovi, to som nepochopila. to fakt nie. Ale problémy so spánkom a podobné blbosti určite áno. V tom ti kamaráti nepomôžu.
Niekto verí kamarátom, niekto psychológovi... Ja som druhý prípad, pretože veriť ľuďom sa mi takmer nikdy neosvečilo, a terapeut je viazaný mlčanlivosťou. Druhou vecou je, že mám dojem, že ľudí obťažujem už len svojou existenciou, a tak nemám právo vysypať im svoje problémy. A v neposlednom rade... keby vedeli niektoré veci, tak sa asi scvoknú.
psycholog ti nepomoze, to sa radsej porozpravaj z kamartmi alebo z ludmi tu z fora, bude to mat rovnaky ucinok.
Na BAD to nevyzera, skor ta schizofrenia, ale nejama zvlastna neprogredujuca forma bez halucinaci...
Tie lieky na spanie ti neublizia, no a co ze je to chemia, vsetko je chemia, aky je rozdiel ci ta reakcia prebehla v rastlinke alebo v skumavke...nebud naivna
a ziadny "umierajuci duch" v tebe nieje, vsetko je len o psychike (a opat chemia :) )
Sejla, kiez by som mal take hlboke poznanie, aby som ti vedel poradit, ako toho ducha prebudit, a nestratit s nim spojenie. Ver tomu, ze ja to riesim tiez, kazdy den. Ale tu sa nieje coho chytit, studuje sa tu len materializmus, a co sa tyka ezoteriky, je tam tolko sarlatanov a mudrlantov, ze ucit sa od nich je risk. :-)
Jedine, co mi funguje, je viera. Ale tu mam este slabu, musim na nej pracovat viac.
