Je len jedna a nenavidi ma...mysli si o mne, ze co som zac a ponizuje ma svojimi recami. Zijem s dcerou a rodicmi v jednom dome a sprava sa ku mne ani nie ako k dcere. Citim z nej odpor voci mne. A v podstate mame zly vztah asi 13 rokov. Ako dieta som jej nerobila ziadne problemy,vynikala som v skole, aj v kruzkoch. Riesila len brata, ktory bol neposlusny a teraz ma s nim krasny vztah. Rodicia sa hadavali stale, ja som nasla zalubu v uceni sa cudzich jazykov, co mame neslo, ani velmi nechcela, aby som to la studovat ale nakoniec isla som studovat do ineho mesta a som bola na intraku, mala som klud od ich hadiek. Chodila som domov raz za tyzden, von s kamoskami cez vikendy a samozrejme malo som bola s rodicmi.Puberta so mnou plieskala. Nasla som si frajera a ten im vadil, v mojej blizkosti. Kamosky im vadili, kazdy, s kym som mala vztah. Ale nakoniec aj tak ziadny vztah nevydrzal. Vzdy som mala nejaku zbytocnu obavu, a preto som aj sama s dcerkou a bojim sa mat niekoho pri sebe. Velmi ma mrzi to, ze ma rodicia beru ako cudziu osobu, strasny chlad...
Problemy s mamou
ahoj, ako sa po case vyvinula tvoja situacia? mna trapi nieco podobne, tiez byvam s mamou pod jednou strechou s muzom a dietatom ale mama ma neustale psychicky tyra vykrikuje veci z minulosti od malicka ma viac ponizovala ako podporovala hadali sa s otcom predo mnou a teraz sa na nase hadky pozera moje dieta. situacia nam nedovoluje odist od nich prec a tak to neustale musim znasat, hovori mi ako mam vychovavat dieta, co mam presne robit, co varit a ked neurobim ako ona chce tak sa urazi, intriguje na mojho muza , ked sa pohadame tak place a hovori ako ju tyram a chce sa odstahovat. ja sa snazim mat s nou dobry vztah stale ale vzdy sa vyskytne nieco pre co urobi cirkus a cyklys hadok sa znova zacne. rada by som vedela ako si ty vyriesila svoju situaciu . dakujem
Dakujem za Vase nazory, cenim si kazdy jeden a ak mozte, poradte mi este niekto nieco. Kazda rada draha...
Ked ja ju uz zacinam vidiet ako osobu, ktora ma problem sama so sebou, so vsetkymi, vsetko jej vadi a si mysli, ze nic nie je na nej dobre, si kompenzuje cezo mna nieco...stracam chut s nou nieco riesit, zacinam ju ignorovat, akosi sa zacinam zmierovat s tym, co ma trapi velmi velmi a beriem to ako neriesitelnu vec, kedze to trva uz dost rokov...od mojej puberty a odchodu z domua, potom som sa vratila. Co sa tyka vychovy mojho dietata, som sa pristihla, ako premyslam,rozmyslam, vidim, ako moje dievcatko robi zle druhemu dietatu a ja vobec nezakrocim a az potom, ked to niekto riesi,zakrocim, akoby som stracala akusi kontrolu a mala pocit, ze to robim zle vsetko, alebo mi je jedno...ale pri tom inokedy viem, co je spravne a co nie...ale mam hrozne pocity
Si naozaj ich dcéra? Poznám rodinu kde prvorodeny je len jej syn, mužov nie a vzťahy s ním na bode mrazu. Ostatné deti sú ich spoločne a vzťahy v poho. Nuž niečo tam musí byť. Alebo dalsi príklad otec neznasal prvorodenu a bil ju a s druhou dcérou nemal problémy. Prvú nemohol ani vystáť lebo sa naňho vraj veľmi podobala. Príčin môže byť x, ty sa musíš porozprávať otvorené a neodbytne. Ja by som neodišla kým by mi nepovedala matka že prečo sa ku.mne tak správa. Vela šťastia.
Najviac sa teda obavam, ako by mohli dopadnut tie vztahy medzi vnuckou nimi, mnou. Ci ja mam byt teda pokorne ticho a znasat tie jej nalady, urazky, jej je jedno, ci aj pred nou nieco povie, ako aj ked sa hadavali s otcom, ked som bola mala, to im bolo tiez uplne jedno, ako to znasam. Pomoooooc
Dnes mi povedala, mali sme ist na vylet, ale pride za mnou aj priatel, ze ona teda nepojde, aj ked chcela ist so mnou a hlavne s vnuckou, ze ho nepotrebuje pocuvat. Fakt neviem, co s tym.
Tu je dobra rada draha. Skusam sa vzit do tvojej situacie a z toho co citam, jedine co ma napada je: odist!
Samozrejme, najlesie by bolo vypocut si obe stranky.Bolo by zaujimave vediet, ako to vidi tvoja mama.
Tvoja ekonomicka situacia asi nedovoluje abu si si zalozila vlastnu domacnost, akukolvek skromnu.
A co pribuzni? Ako sa na situaciu pozeraju oni? nie je niekto, kto by ta prichylil aspon docasne? Ak je chyba vylucne len v tvojej mame (ale to ja nemozem posudit), urcite to neuniklo ani tvojim znamym a pribuznym a niekto ti pomoze.
Ked som sa jej pytala, co jej vadi, mi povedala, ze sa mam spravat ako moj brat, ale sme uplne inej povahy, mame uplne iny vztah, ona k nemu, ku mne...jasne, ze sa v minulosti toho povedalo dost, presne, ako pises, ako s loptou a vlastne neriesili sme nikdy ospravedlnenia, ci ja som sa niecom dotkla, alebo ja som citila krivdu. Je to ako zacarovany kruh minulosti. Teraz su ine problemy, dieta, ale ostalo to v nich. Moja mama nevie odpustit ani svojej mame, citi velku krivdu, ktoru si stale nesie, aj ked ona uz ani nezije, je trosku zatrpknuta...ale nici tym vela peknych veci a mrzi ma, ked mi povie zo zlosti, ze nech aj ,,skapem,, ze by bol klud, ked urobim nieco, alebo idem niekm, co jej nie je proti voli. Mozno ma prehnany strach, nenavist, konkretne mi nepovedala nikdy nic...
A da s tvojou mamou komunikovat? Co keby si ju posadila a vyrozpravala sa o svojich pocitoch? Mozno ti povie, co jej na tebe vadi,(vyslovene sa jej na to spytaj) mozno je to cosi z minulosti, na co nevie zabudnut, nieco co si urobila alebo povedala nerozmyslene ked si bola v puberte. Su ludia, ktori jednoducho nevedia zabudnut a odpustit bez ospravedlnenia. Je dolezite, aby si si to skusila vyriesit nielen pre seba, ale aj pre svoju dcerku. Ak ta mama ponizuje, to moze tiez podryvat tvoju autoritu ako matky, alebo to moze dcerke sposobovat bolest, ked pozoruje ako ta mama ponizuje.
Kedze nie si v pozicii vystahovat sa-(to by bolo najjednoduchsie riesenie)skus s nou komunikovat ako sa najlepsie da, hlavne bud pokorna,s cielom nastolit pokoj v rodine a nie utocit, aby mama mala pocit, ze sa musi branit.
Sposob, akym komunikujeme je velmi dolezity. Je to ako hadzanie lopty: alebo ju mozeme hodit tak prudko, ze zrani, alebo ju hodime tak, ze sa da s lahkostou zachytit. Takze zalezi aj na tebe.
Zelam ti uspech.
ahoj, ja Ti môžem povedať iba to, aby si od nich odišla. Viem, že dnes je to finančne náročné, ešte keď máš dieťa, ale takto sa môže stať, že si Ťa prestane vážiť aj malá, keď vidí, ako sa k Tebe správa Tvoja matka. Viem Ťa pochopiť, ja sa s mojou matkou radšej nestretávam už pomaly dva roky, pretože aj moja trpezlivosť mala hranice.
