Kuchyňa - WC - kuchyňa - WC

Mraska: ja viem že to nejde ďalej. Skúšam to stále aj keď mi to nejde ale robím pokroky. Síce malé ale radšej pôjdem pomalšie a postupne než potom by som si to ešte zhoršila.

No tak holky dnes som mala vážne dramatický deň. Nabural do mňa jeden bicyklista (to bola naozaj šupa, letela som asi tri metre dozadu a on ďalších päť za mnou) a ja som skončila s otrasom mozgu a on so zlomenou nohou. Originál po nás prišla sanitka a aj cez moje protesty ma zobrali na pohotovosť. Bola som na CT aj na röntgene a že mám len trochu silnejší otras mozgu. No ale podpísala som papier že tam nechcem ostať na pozorovanie tak mna odniesli domov. Ale tak ako ma bolí momentálne hlava tak to je že naozaj brutal. A ešte taký debilný doktor tam bol. Hneď reakcia "vy ste taká chudulinká slečna, až sa divím že nemáte nič zlomené po tom čo ste sa zrazili" O.o nezrazili sme sa ale ON do mna nabural! akože ja nie som z cukru, že sa ma dakto dotkne a sa zlomím omg. Keby ma tak nebolela hlava tak by som asi bola sprostá na jeho adresu kvôli tej poznámke. Ale hlavne že som doma! :) zajtra ostávam asi doma tiež, nejdem na brigády lebo keď bude takto teplo tak asi by nebolo dobré aby som tam po dneskajšom incidente bola, uvidím či ráno budem schopná vstať z postele. Ja mám inak také "šťastie" na takéto somariny!
Ach jaj. S jedlom som na tom, nijak. Kedže som len teraz priśla domov a jesť nebudem už asi nič tak dnes to bolo dosť, slabé. Inak povedané jedla som iba raňajky. :( to není dobré ja viem...ale teraz to nebolo mojou vinou! A to nemyslím ako výhovorku! Jaaaj taká som unavená, ale vraj nesmiem ešte spať. Vraj. A vy ako sa máte? :)

Ahojte..
felia tak si schudla dosť ale vieš že to takto nemôže ísť dalej...nemôžeš celý život byť iba o nejedení,ved to ani tvoje telo nevydrží,a ideš na výšku tak budeš potrebovať energiu,aj ja som si musela uvedomiť že aj ked mám 38 nemôžem byť stále na nejakej diete,to jednoducho nejde,bud to človeka zlomí a bude s ním amen,alebo si to uvedomí a začne na sebe pracovať...viem presne ako ti je aj ja som sa cítila fajn ked som schudla a ked toho už bolo moc a okolie sa už nad mnou zhrozilo a hlavne ked ma virtuálne prefackala maoam,tak som sa spamätala a hlavne už som mala ísť do nemocnice lebo psychiater sa o tom so mnou ani o tom nebavil,tak ak nechceš skončiť ako tu niektoré dievčatá v nemocnici a nie jeden raz musíš sa pustiť do boja...
len zle sa mi číta ako sa ku tebe správajú rodičia...to ti nepridá na sile...ale aj tak sa musíš pustiť sama od seba do toho...pribrať musíš určite a postupne sa s tým zmieriš,ved ked budeš jesť zdravo tvoje telo bude vedieť kedy dosť...tak sa do toho pusti..držím palce...

Felia jasne, ved to je na tebe.tak skus ambulantne.lepsie ako nic ;-)

Ewca: :-O NIE! Žiadna nemocnica neprichádza do úvahy! :-O v žiadnom prípade! Keď neberiem do úvahy moju fóbiu z nemocnice tak, veď tento rok maturujem! :-O idem na výšku. To proste nie! To by som neprežila. A hlavne by potom neprežili moje správanie ľudia okolo mňa.

Felia- citala som aj prispevky predtym.uz viem co a preco teda toto vsetko...No, schudla si riadne! Cez 30 kil.to je moc.ale rozumiem ti, uplne ti rozumiem.zvacsa su za PPP vazne rodinne problemy.to byva spustacom...Co sa tej liecby tyka, mala som na mysli hospitalizaciu.Psychologicka by ti mohla pomoct vybavit to.ak by si chcela...Ale ak zvladas, skus to teda ambulantne.Len az vies, ze je aj takato moznost.

Mrska: dobre skúsim dajako kombinovať. Ovocie jem naozaj asi každý deň. Vlaste to je hlavná a skoro celá časť mojho jedálnićka.

Ewca: tak vážila som niečo cez 80 kg. Teraz mám 50 +,- nejaké deka. (prepáčte že tu to dávam len odpovedam na otázku) :) neviem koľko chcem vážiť. Fakt. Len viem jedno že už nechcem pribrať. Ale zas chcem jesť. Aspoň trochu. Už nechcem byť na tom tak hrozne s jedlom jak som. Lebo ja už naozaj niekedy mám pocit že sa asi nikdy nebudem schopná niečoho najesť aby som sa pri tom psychicky nezosipala. Liečba? Tak ja neviem. Neviem čo ti na to napísať. Chodím k psychologičke, snažím sa nejako zmeniť, dať doporiadku. Len niekedy mám pocit že to nechcem. Že to nedokážem, že neviem čo robiť. Že mi to vyhovuje ako to je. Naućila som sa s tým existovať. No potom zas naopak chcem s tým čo najskôr prestať. Byť v pohode, usmievavá, zdravá, bez obáv a výčitiek, bez myšlienok ktoré sa točia len okolo jedla atď. Bez plaču a všetkého okolo toho. Ale áno moja odpoveď je že chcem sa z toho dostať! Budem musieť to zvládnuť ambulantne alebo no tak ako to teraz je. Inú možnosť asi nemám.aké iné formy liečby? Prečo som začala? Ja neviem. Nikdy som sa nemala rada, stále som sa hanbila, už od škôlky, pamätám si každú jednu poznámku smerovanú k tomu ako vyzerám. Či od rodičov, či od spolužiakov, alebo aj učiteľov. Samozrejme vždy som mala kamošky a bola som v super partiách len, stále som sa pozerala na to ako kto vyzerá, už od detstva a potom na seba,vždy som sa za seba hanbila, a keď som schudla, bolo to super. Mohla/môžem sa super obliekať, zvýšilo sa mi navonok sebavedomie o sto stupňov, začala som si to užívať. No teraz to už neviem stopnúť. Už to vôbec nie je také super ako bolo. Je to otrasné! Nechcem to! A to ani nebolo tak že proste som si povedala že "od zajtra nejem" ono mali sme doma dosť problémy a mamka skoro zomrela a zrazu mi prestalo chutiť. Z ničoho nič uz som nemala na nič chuť, nevidela som dôvod prečo by som mala dačo zjesť. Dosť som vtedy rozmýšľala aj o smrti, o tom či ešte to má zmysel, aj som bola rozhodnutá pár krát to skončiť. Ale začala som chudnúť a zrazu ma každý začal chváliť ako vyzerám a ja som bola zrazu šťastná. Sústredila som sa na niečo čo mi dodávalo istý čas šťastie a radosť a vôbec som nerozmýšľala nad ostatnými vecami ako dovtedy. Ale potom sa to ešte viac zhoršilo čo sa týka vzťahov v rodine, už do mňa začali rýpať a dopadlo to takto no. :/ pamätám si jak sa rodičia každý večer o mne rozprávali jak im jazdím manželstvo, že som šibnutá, že kvôli mne mama skoro zomrela lebo do rodiny prinášam iba problémy a že vždy si mysleli že jaká som úžasná a teraz som cvok. A tak no. A to som poćúvala každý večer asi pól roka. A potom som sa opila pár krát opila že som mala otravu alkoholom a prestala úplne jesť. Na truc. No začali sa ešte väčšie problémy a ja len ďakujem všetkým svätým že mám už nejakú tu dobu 18.

Felia a ty si schudla nejak vyrazne? Vazila si viac, predtym nez sa spustila u teba PPP?kolko chces vazit? A co liecba? Chces sa z toho dostat.nie? Zvladnes to ambulantne? Vies, ze existuju aj ine formy liecby...preco si zacala s anorexiou ??

ahojte...
ewca dakujem za opýtanie ja sa mám celkom v pohode až na pár kríz,niekedy som v pohode a niekedy mi to úplne šibe..
no to porovnávanie je naším asi spoločným znakom...ale treba sa s tým naučiť aj trochu pracovať,povedať si o sebe že som celkom v pohode,je to dobré...
felia tak s tými vajíčkami ok a zeleninka tiež,len tie vajíčka nejedz každý deň lebo budeš mať cholesterol a môže ťa aj rozbolieť žlčník,niekedy to prestriedaj s tofu syrom,fajný je údený,alebo si pozri v obchode syr Pierko má len 4% tuku ale sú v pohode aj syry z 20%,tie jedávam aj ja...alebo skús tuniaka vo vlastnej šťave alebo olivovom oleji to mám tiež rada...a určite si daj každý deň aj ovocie...dá sa všeličo vymyslieť aby si nemala výčitky a takto sa dostaneš postupne k jedlu,aby si nehladovala to ozaj nemá cenu...
tak pekný teplý deň....

Tak ja vážim 50 kg momentálne ..som pribrala kilo . A meriam 174-5? Tak dajako. Tak ja sa snažím jest. Ked som sama tak mi to aj celkom ide. Len proste potrebujem byť pri tom sama. Lebo oni stále na mna doslova zízajú. A to potom radšej nezjem nic. Ja viem že telo uz teraz ma dost. Menzes ešte mám. Len vlasy no. To je asi to najhoršie. Ja len, nie som zvyknuta niečo jest. Ale teraz posledné dva týždne jem poctivo aspoň dva krát denne. Aj ked somariny absolútne ale aspon niećo. A posledné dni sa snažím naozaj začať jest také veci čo mi aj prospejú, nechcem skončiť zle.

A poobede keď prídem z brigády tak idem buď von s niekým alebo sama niekde sa túlať alebo hrajem na klavíry alebo kreslím alebo ćítam a to ma nikto nikdy neruší. Takze tak no :)