Nechcem byt slaba zena

Ahojte.
Nechapte ma zle, nie som feministka, pacia sa mi rozdiely medzi pohlaviami.
Ale... muzska povaha je predurcenejsia k uspechu, kym zeny vzdy, VZDY budu len tie, co rodia deti. Nech je to akokolvek, nech maju karieru aku chcu, su naprogramovane TUZIT po tom, aby jednoducho rodili a vsetko ostatne pre ne bolo bezvyznamnejsie. Studujem umenie, chcem byt umelkyna a mam z toho radsot, ale niekedy je mi tak neskutocne smutno z toho, ze som predurcena k slabosti. Ano, pre mna je rodenie deti slabost- nebranim sa tomu, niekto to robit musi, ale ja chcem byt slobodna. Od zeny sa ocakava, musi sa vzdat svojho doterajsieho zivota, prace a konickov, koli detom, muz pokracuje ako predtym, nic to prenho nemeni, cely zivot si buduje sam a nema ho poznaceny rodenim. A viem, ze nemusim mat deti- ale, haha, ale, moj mozog mi urobi muky, pretoze chemia chce, aby som mala deti a nedovoli mi byt ,,naplnena\" bez nich. Muzi su schopnejsi, nemam rada vsetky tie feministicke vypocty toho, ze sme ,,rovnake a lepsie!\". Su vybusnejsi, temperamentnejsi, individualnejsi, uvolnenejsi. Ma to vobec vyznam, pokracovat v tomto zivote a byt vecne slabsi, vecne nejaky prikvovac- nie dobrovolne, ale geneticky! S tym sa neda nic urobit! Tak casto vidim vsetky tie odtiene, kde je skratka jasne, ze muzi v tomto svete su viac. A to ani nezacinam o tom, co citim, ked vidim pomery v arabii, indii... Ale ved len tu, nizsie platy za rovnaku pracu... Muzi su predurcenejsi na uspesny zivot. Ja viem ze teraz zniem ako nazatrpknutejsia cat-lady pod slnkom, ale toto su take moje najsmutnejsie, najnahnevanejsie a najnespravodlivejsie predstavy a velmi by som potrebovala ine nazory, alebo hociaku spatnu vazbu.