Vysoka skola v Zahranici uzkost

ahoj,
odlucenie vacsinou raz tak ci tak musi prist.. ja som sa taktiez od mojich rodicov odlucila.. a ovela skor zacalo to strednou ked som chodila na 4 mesiace do zahranicia.. nemala som ani potuchy.. co tam budem robit, ci to zvladnem.. ale nikdy som sa nevzdavala.. prezila som si toho veru dost.. viem ze v zahranici to neni lahke.. no vsetko som zvladla.. vzdy som si hovorila co ma nezabije to ma posilni.. teraz zijem uz normalne v zahranici.. a stale musim bojovat.. len ti chcem tymto vsetkym povedat ze hlavu hore, pusti sa smerom dopredu a tes sa na nove skusenosti.. ktore sice nemusia byt niekedy az tak prijemne.. lenze teba to urobi SILNEJSIM!!! to si zapamataj.. ja som bola vela krat na dne povedala som si ze sa vratim domov.. no ani raz som to nespravila.. povedala som si ze sa len tak nenecham a budem bojovat!! tak ti prajem vela sil... uvidis ze to zvladnes... hlavne myslim pozitivne co vsetko ti to prinesie...:)

Ahoj. Podla mna to, co zazivas, je uplne prirodzene. Strach, obavy, neistota... Tiez som zazival podobne veci, ked som odisiel studovat do ineho mesta a vzdialil som sa od rodiny dalej. chce to vydrz. casom sa obrnis a prestanes mysliet intenzivne na domov a na svojich najblizsich. tym ale nevravim, ze na nich zanevries, len sa osamostatnis viac. je to potrebne, aby si bol silny, pretoze zivot je dost tvrdy. netreba sa vzdavat, vela zdaru!

Velmi pekne Dakujem za vsetky prispevky ani neviete ako par slov / niekedy viac dokaze cloveka povzbudit.
A udrziavat si entuziasmus.

Pocity ktore mas su asi prirodzene, kedze si doteraz nebol na dlhsie prec z domova. Ako matka musim povedat, ze je to narocne pre obidve strany, ja mam tiez jedno z deti v zahranici na vysokej skole a prichadza domov len po skonceni smestra. Na duhej strane je to idealny sposob ako sa naucis byt samostatny. Deti v skutocnosti nevychovavame pre seba a raz nadide cas, ze sa osamostatnia a budu zit svoj vlastny zivot. Vo veku 21 rokov je na to optimalny cas, ucit sa zit ako samostatny jedinec. Po financnej stranke si sice stale zavisly, ale svoj kazdodenny zivot si uz musis riadit sam. Rodica sa musia tiez zvyknut, ze si vyletel z hniezda. Mas asi velmi dobry vztah s rodicmi, to je dobre, budes sa vzdy tesit domov a oni zase na teba. Ale skus nemysiet na to, ze sa moze nieco stat. Ak mas zit svoj zivot a ak sa mas raz osamostatnit, nemozes zit stale v strachu, ze sa s rodicmi nieco stane. Iste, stat sa moze vselico, ale nebude to tvoja chyba. Sustred sa na skolu, otvor sa priatelom, nesud podla prvych dojmov, najdi si nejake aktivity popri skole a zi naplno zivot studenta, mas na to narok. Studentske obodbobie je cast zivota, ktore treba prezit naplno

Aj ja mám za sebou štúdium na výške, mala som podobné
pocity, ale mala som veľké šťastie, po pár týždňoch som si našla dobrého priateľa-spolužiaka a randili sme spolu počas celého štúdia...v duchu...ve dvou se to táhne líp...no a dnes je to už vyše 20 rokov, čo
spolu žijeme /samozrejme bola aj svadba/...takže aj Tebe želám, aby si si našiel spriaznenú dušu, s ktorou budeš zdieľať študentský život, ktorý je úžasný...och ako by som chcela, aby sa to vrátilo, čo už...čas je neúprosná fyzikálna veličina...

Dakujem, kazda pozitivna vec mi zdviha naladu. Ale potom vzdy postupne klesa

Ahoj Momor, pocity, ktoré máš sú prirodzené, lebo doteraz si nebol takto dlhšie mimo domova. Obdivujem Ťa, že si sa rozhodol pre VŠ v zahraničí - určite na tú školu máš, keď si spravil prijímačky. Ja mám za sebou VŠ na Slovensku a tiež boli na začiatku takéto pocity. Treba si zvyknúť, nabehnúť na nejaký režim a potom to už pôjde ľahšie. Prvé týždne sú najťažšie, tak sa motivuj tým, že čoskoro pôjdeš prvýkrát domov :)

O rodičov sa neboj, môžete si každý deň poslať mail či SMS, aby si vedel, ako sa majú. Zbytočne sa tiež dopredu netráp, či školu zvládneš, chodievaj na prednášky a cviká a snaž sa učiť priebežne a uvidíš, že to zvládneš. Je dobre, že spolubývajúci z izby je fajn, časom sa skamarátiš sa aj s tými dvoma, teraz je predčasné hovoriť či zapadneš alebo nie. A v škole si určite nájdeš nejakého spolužiaka, s ktorým si budete pri štúdiu pomáhať. Neboj sa, začiatky sú vždy rozpačité, ale všetko sa postupne utrasie.