Ahojte , ako to máte vy ?
Mám 17 rokov a mala som zatiaľ dva vzťahy . Moj prvý vzťah začal veľmi krásnym priateľstvom . Potom sa do mňa zamiloval , nosil mi ruže , bol veľmi romantický , zlatý , viem že ma naozaj ľúbil ... Necítila som však lásku , strašne som chcela , no proste to neprišlo a nechcela som ho raniť . Až jedného večera ,ke´d ma pobozkal ,som sa zamilovala .Bol však iný , už nebol akoby tak zaĺúbený , myslela som si ,že len nechce na mňa tlačiť . Chvíľu sme sa stretávali ako pár , no nebolo to oficiálne ,a potom mi povedal ,že už to necíti , že mu je to ľúto a vraj by som s ním nebola šťastná ... Zostali sme kamaráti , no stále som dúfala , a ako si našiel priateľku ,tak som ho vymazala ,lebo ma to zlomilo . Potom som mala ďalší vzťah , ktorý som skončila zhruba pred dvoma týždňami ( dlhý príbeh ) .
Ide však o toto , v prvom vzťahu som ho potom naozaj ĺúbila a trvalo mi dlho ,kým som si uvedomila ,že to je za mnou a že už nič necítim ( potom prišel ten druhý vzťah ).
Moj prvý bývalý mi však chýbal ako kamarát , tak som si s ním v týchto dňoch opať začala písať . Je šťastný , má vzťah a povedal,že si myslí ,že s ňou už zostane .
Ale cítim sa trochu čudne ... Keď som videla ako o ńom píše ( na fb ) , aký je , ako ju rozmaznáva atď ,prišlo mi smutno za tým ,čo bolo ... Necítim už nič , no vyčítam si ,že som sa vtedy nesnažila viac , že som ešte nebola zrelá ,aby som vedela určité veci pochopiť .
A ten vzťah , keby aj neskončí by asi nemal budúcnosť , pretože ja chcem odísť z tohto mesta, cestovať a on sa chce usadi´t .
Prečo sa mi ale vobec ešte nejaké spomienky vracajú ? Akoby som na ňu žiarlila , hnevám sa sama na seba , pritom im to prajem a som šťastná ,že sú spolu ...
