O dva roky mám 40...A bývam stále s rodičmi a nemám deti, pritom v mojom veku majú niektoré ženy už deti, ktoré chodia na strednú školu. A plat maximálne 400 evri v čistom. Takže si pomaly hľadám niečo finančne lepšie a dúfam, že s priateľom sa mi podarí otehotnieť. Ale aj tak - mnohí zdrhli do zahraničia, ja si netrúfam, aj to ma štve, že niketo nič nerobí a má plat 2tisíc v čistom minimálne. A aj to ma hnevá, že na FB sú povrchné vzťahy - bývalá spolužiačka mi síce dá komentár k statusu, ale keď sa jej opýtam, kedy sa stretneme, tak nikdy nemá čas. A tak ďalej...
Došla na mňa kríza stredného veku
biela mačka
jahodka123
Ja som na tom tak isto a mám 25. Cítim sa na 40 minimálne - fyzicky aj psychicky. Plat nemám najhorší, ale sama by som neutiahla podnájom atď. Teda aj utiahla, ale za akú cenu... Tiež žijem s rodičmi, priatel do podnájmu odmieta ísť (platiť cudzému a vlastne nič nemať), na vlastné nemáme, deti nemáme - ani neviem, ako by sme ich takto vychovávali atď atď. Rodičia aj kamoši mi povedia, čo sa sťažujem, že máme velký dom a kam by som sa trepala. No ja už by som chcela tiež vlastnú domácnosť, režim, rodinu atď. V zahraničí som nikde nikdy nebola, aj pracovať by som tam išla, ale ten moj ani počuť. Tak len každý deň to isté už od strednej školy. Ráno preč (kedysi škola, teraz robota), o piatej domov a gaučing, cez víkend s priatelom, sem-tam nejaká akcia a zase ten istý týždenný režim. 10 rokov to isté dokola. Bývam v poslednej diere sveta, nič sa tam nedá, iba ísť do šenku piatej cenovej, kam aj chodím, ale už zriedka, lebo už ani s priatelmi na káve ma nebaví sedieť. Nebaví ma už absolutne nič. Z tohto stereotypu som uplne "umrela" .... Biologické mi našťastie ešte netikajú, aj keď sem-tam príde slabá chvíla, ale to je našťastie nič. Ale že mi z toho všetkého už dobre drbe, to je fakt. Ešteže sa má človek kde posťažovať, aj ked možno len takto...
PoPotvorka
ja mam 23 a taku krizu ,ze vrrrrrr ..... uz aby som mala 40
