dlho som rozmyslala ci napisat ale uz si neviem rady,uz od malicka mam komplexy menejcennosti,nikdy som nemala kamaratov,vskole som bola sikanovana,ledva som spravila maturity z lutosti profesorov,a nemozem si zohnat pracu uz 2roky,vystriedala som 4 zamestnania od vsadial ma vyhodili lebo som neschopna,nikdy som nemala vztah s muzom,okrem rodicov a sestry nemam vobec nikoho,cele dni som zavreta doma hanbim sa chodit von lebo som skareda a tlsta a nemam s kym niekam ist,aj schudnut som sa pokusala x krat,samozrejme neuspesne jojo efekt:( bojim sa buducnosti,nic ma nebavi,nemam chut zit,kazdy den placem rezem sa,uz nevladzem:((dufala som ze bude ten konec sveta ale bohuzial zijem dalej:( s psychiatrami mam zle skusenosti,uz im neverim:( chcem sa zabit ale aj na to som moc zbabela:(( co mam robit? proosiim poradte mi ,,niekto,, ale asi nikto neporadi,lebo za to nestojim:(
Komplexy, nenavidim sa!
Marek, velmi pekne si to napisal.
To s plavanim je dalsia vec. Preco by si sa mala hanbit plavat ? Na kupaliska predsa chodia jak chudi, tak aj tucni. Jak pekni, tak skaredi, jak stari, tak mladi. Proste nad tym neuvazuj. Chod, plavaj si kolko chces a zase pojdes domov. Ak ta to bavi, je to dalsi pohyb, ktory ti pomoze schudnut. A navyse sa o plavani vravi, ze je to najzdravsi pohyb, hlavne kvoli chrbtici. Ludia prisli na kupalisko plavat a nie sa divat, kto je aky tucny, takze sa s tym vobec netrap
a este kto by chcel moj mail tak xokad91@gmail.com
ja sa pred ludmi nestazujem,nikomu,ja nehovorim nic,iba ked sa ma niekto nieco spyta sa ledva zmozem na jednu vetu,bojim sa nieco hovorit,dokonca sa hanbim aj niekoho oslovit menom,vobec neviem preco,som uplne sibnutaaaaa:O a co sa tyka sportu,vela veci nemozem zo zdravotnych dovodov napr.behat,skakat cez svihadlo,chodit dlhe trasy a tak,mam velke problemy s nohou,mala som ju pred 3mi rokmi zlomenu,a zle to zrastlo,mozem iba bicyklovat a plavat,lenze plvat sa hanbim taka tucna a bicykel zatial nemam,ale planujem kupit na jar,uz na to setrim...psika mam,ale nasi ho nemaju radi,väcsinou s nim chodi von segra lebo on je velmi divoky a potrebuje vela behat a ja mu nestacim:(
Tvoj problem nie je tvoja vaha alebo to, ze nie si krasna. Tvoj problem je v tom, ako ty samam k tomu pristupujes. Ak ty davas na prve miesto svoju vahu a krasu, tak potom aj vsetci ostatni to tak budu robit. A ak je toto pre teba obrovsky problem, tak aj pre ostatnych bude. Do prace ta neprijmu, lebo ked ty veris tomu ze si neschopna, tak aj oni tomu uveria. Prestan na sebe hladat chyby a zacni hladat pozitiva a tie vyzaruj do okolia. V zivote som spoznal vela tucnych zien, ktore ocarili cele okolie tym, aku pozitivnu energiu vysielali. Dokonca mam taky nazor, ze tucnejsi ludia su optimistickejsi nez chudi. Zaroven skaredi ludia su mudrejsi ako pekni. Chudobni su stedrejsi nez bohati. Zacni hladat svoje pozitiva. Zaclen sa do nejakeho kolektivu. K ludom, s ktorymi ta nieco spaja. Mas rada zvierata - chod pomahat do nejakeho utulku, atd. Ale v ziadnom pripade sa pri tych ludoch nelutuj. Naopak, hovor im o tom, co pekne si zazila, co mas rada. Pochval im, ked maju na sebe nieco pekne, alebo ked sa im nieco vydari.Nechaj ich rozpravat. Povzbud. Nech vysielas energiu, ktora ich bude k tebe lakat. Lebo teraz ich naopak kazdy rozhovor s tebou unavuje, ak sa len stazujes a lutujes
V prvom rade nevysedavaj doma a musis si zacat VERIT. Najdi si nejaky konicek- beh napr. Najdi si nejaku jednoduchu pracu alebo brigadu.. Chodievaj medzi ludi, ale hlavne zial NEZAJEDAJ. Ked budes sportovat, budes sa citit omnoho lepsie. Aby si sa necitila sama, mozes si kupit psika alebo nejake zvieratko, ktore budes mat rada a casom si bajdes aj partnera. A ako tu uz bolo napisane, poprosestru napriklad, aby ti poradila v com vyzeras dobre.... Hlavne nesmies vyt depresivna. Vela stastia :)
Ak ma niekto silne komplexy, tak mozno podedil negativnu energiu po rodicoch. Viem o com hovorim.
po diéte sa vraciaš (aspoň z časti) ku stereotypu ktorým si tú váhu nabrala, aj preto sa ti dostaví jojo efekt. čiže stravu treba zmeniť dlhodobo, nie len počas diéty. to že si zavretá doma tomu tiež moc nepomáha, aspoň si choď občas večer zabehať pokiaľ to myslíš vážne.
neviem síce aké si vystriedala zamestnania, ale všetko sa dá naučiť. keď už teda čučíš doma, tak sa aspoň uč, hľadaj na nete info, nech si tú prácu udržíš. ja som to na základke, strednej ani doma nemal nikdy zrovna ustlané, bez kamošov, frajerky, obľúbený som nikdy nebol, mindráky, depresia (asi doživotná) atď. po mature som sa dostal do práce (dochádzam asi 35km), kolektív máme super, s kolegami si rozumiem a som tam vyše 2 rokov. robotu si treba držať zubami-nechtami, dá ti určite viac ako len pravidelnú výplatu. po čase sa človeku aj jazyk trochu rozviaže (i keď bezpredmetné dialógy viesť proste neviem a ani nechcem), zvykneš si na ľudí.
to čo bolo v škole treba hodiť za hlavu, si človek ako každý iný. ak niečo chceš dosiahnúť tak máš šancu ak si za tým pôjdeš.
a s istotou ti môžem povedať že tak ako všetci ostatný (aj tí čo ti strpčovali život), v živote pokazíš ešte veľa vecí, dôležitejších ako pýtanie sa na čas alebo v obchode na chleba.
