Mala som 3/4 rocny vcelku pekny vztah, velmi pozorny mily partner. Rad mi robil radost, nosil mi len tak drobne darceky aby ma potesil, pomahal mi v mojom byte s opravami, aj take, co som ho neziadala. Boli sme uz na dvoch kratkych dovolenkach a bolo super. Ked sa mi v zivote nedarilo, bol mi oporou, utesoval ma, stal pri mne. Co mi ale vadilo, ze sme sa velmi malo videli, byvali sme dalej od seba ale nie tak daleko aby sme sa nemohli castejsie vidat. Vacsinou sme sa vidali 1x za 3-4 tyzdne. Vacsinou sme si teda len volali alebo pisali cez net. Cas si na mna viac nenasiel, vacsinou travil vikendy s rodicmi a velmi casto navstevoval aj svojho kamarata. Sluboval ale, ze sa budeme vidat castejsie aj ze raz spolu budeme byvat. Prvy krat ma pozval do svojho bytu teraz na Silvestra. Stravili sme ho na chate jeho rodicov, bolo fajn. Az na to, ze na druhy den doobeda o pol 10 dosli jeho rodicia do chaty, co som necakala a bola som skoro naha. No neskor dosiel este jeho stryko a mali asi 2 hodiny rodinnu debatu, mna si moc nevsimali, citila som sa tam nadbytocna. Tak som sa isla prejst na dlhsiu prechadzku sama do lesa. Do jeho bytu sme sa vratili az navecer. Ja som bola unavena, isla si lahnut. Ked som vstala, nebol v byte, nechal mi len odkaz ze pride o 8 vecer. Nenapisal kam isiel. Ostala som niekolko hodin sama v jeho byte a bola z toho strasne sklamana. Ked sa vratil, ze bol u kamarata, ja so nanho kricala, pohadali sme sa, on ze a co sa mal kukat na mna jak spim? Dost skaredo sme sa pohadali, uz sme sa aj urazali, ja som mu povedala, ze sa nedivim, ze je v jeho veku stale sam pretoze je postihnuty na mozog on na mna krical ze ja este viac. Ja som sa chcela zavriet do izby, on mi chcel este nadavat, siel za mnou, ja som ho chcela vystrcit z dveri a zabuchnut ich, vtom ma on zacal udierat pastami do tvare a hlavy, bol dost brutalny, udieral z celej sily hlavne do tvare ale aj inde. Ja som sa zurivo branila a bila ho tiez, bola som ale slabsia, prehrvala som, zvalil ma na postel a bil a bil. Podarilo sa mi dosiahnut na svoj mobil, schytila som ho a zacala ho nim celou silou udierat do tvare a hlavy. Ked ma nechal tak, vyskocila som a usla do jedinej miestnosti, kde som sa mohla zamknut - na zachod. Neskor prisiel, nariekal, jak som ho strasne zbila a ze nech vylezem, snazil sa vypacit zamok, to sa mu ale nepodarilo, nieco hodil do dveri a rozbil to o ne. Ja som tam sedela skrcena v kute a bala sa. Po dlhom case ma presvedcil nech vylezem, ze mi nic neurobi. Tak som vyliezla, len ma poslal do izby spat, ze na druhy den ma odveze domov. A ukazal na velku hrcu co mal na cele, co som mu sposobila udermi mobilom. Vsetko daval za vinu mne, zo mna robil agresivnu hysterku co ho fyzicky napadla a tazko mu ublizila. Ja som nemala tak viditelne zranenia ako on, ale na hlave som mala tiez dve bolestive miesta po uderoch, z nosa mi isla krv, na nohach par mensich modrin, bolesti ruky pri pohybe a bolesti brucha. Na druhy den ma bez slova odviezol domov. Co si o tom myslite? Som ja vinna?
Zbil ma
no pozorne som si to prečítala celé...a prvé čo mi napadlo: nie je v poriadku po psychickej stránke,sorry..
jajka..po takejto skúsenosti by som to radšej hneď ukončila,pekne z kratšej cesty lebo..nevieš čo by sa z neho napokon vykľulo,mne to prišlo také trochu hm..psycho:(
Takto si sebavedomie nedodáš jaja, keď sa budeš nazývať blbá, naivná a praštená. Ľudia robia v živote chyby, každý ich robí a nie jednu, ale podstatné je sa z nich poučiť a v ďalšom živote ich neopakovať.
nemas zavret to tu pa a drz sa :} skoda ze niesi z ke :}
fero11111: No som z opacneho konca republiky :-) Ale som rada, ze som sem napisala a som vdacna za vase negativne i pozitivne komentare. Ja som nevyrastala v normalnej rodine, bola som casto bita a tazko sa mi rozlisuje co je normalne a co nie. A co je moja vina a co si zasluzim. Nemam zdrave sebavedomie. Ale snazim sa. Po tom, co sa to stalo, som sa zrutila, mala som strasne depresie, bola som presvedcena, ze je to moja vina. Potom som nad tym zacala rozmyslat, ze a co ak nie? Vase nazory ma utvrdili v tom, ze som sice blba, naivna, prastena, ale bitku som si nezasluzila. A idem dalej bez neho! A citim sa ovela lepsie, tie depky su prec, som zas plna optimizmu. Vdaka :-) Ja myslim, ze uz tu nemam velmi co povedat.
to na veci nič nemení, a to preto, lebo spravil to čo spravil.
jej tak ty budes asi dracica ked si z ke tak mozme skusit tie vecicky co mas doma :D a nepouzivas hehe no tak ok sprvoti jak som to docital hned lasika dalsia blazniva hana tak ti gratulujem ked si dostala rozum vaka tomu tu este ze je toto tu :}
ebi: nie, evidentne nechapem. on totiz vobec nebol introvert. mal priatelov, bol oblubeny, v spolocnosti vtipalek. rozklepany bol len na nasom prvom rande. inak v zivote nikdy. vobec nemal problem komunikovat s ludmi a vychadzat s nimi, dokonca bol medzi ludmi velmi oblubeny.
Jaja, to nie je pravda, ze iny by sa nahneval a vynadal ti za to, ze si nieco zabudla. To by nahnevalo mozno chlapa, co by bol s tebou 10 rokov zenaty a kazdy kazdy tyzden by si volaco zabudla. Ale ani ten by ti nevynadal, ale vycital ze furt cosi zabudas a uhundrany by ta odviezol naspat. Ale na zaciatku vztahu bude chlap prehliadat tvoje chyby rovnako ako ty jeho. Aj my chlapi si zenu na zaciatku idealizujeme a tiez sa potom velakrat divime :-)
fero11111: vdaka aj za tvoj nazor, vazim si kazdy. Nie, nema velkeho vtaka, ale sex s nim bol dobry, to musim povedat, sme sa nenudili. On mi kupil hned 2 vibratory a ja som si kvoli nemu kvoli prvemu a jedinemu muzovi v zivote kupila eroticke pradlo, podvazkovy pas, samodrzky, priesvitnu kosielku... predviest som sa mu v tom stihla len raz. Ale nie, sex sme nemali zly. A aj ked si celu diskusiu necital, tak ti poviem, uz som sa rozhodla, ze sa k nemu nevratim. A mas pravdu, ze s mojim sebavedomim to nie je uplne ruzove. Ako dieta som bola bita otcom a po bitke od tohto "priatela" som sprvoti bola presvedcena, ze si za to mozem sama. Ale potom som nad tym zacala premyslat, ze a naozaj? A napisala som sem a som vdacna ludom, co mi tu napisali a otvorili mi uz dokonale oci. Nie, bita som bola v zivote uz dost, uz viac nebudem. Niekde na mna caka stastie. Len som ho este nenasla.
jaja mám pocit, že ty vôbec nechápeš o čom tu vôbec točíme :)
