Opat dalsia tema z radu outsiderov..Neviem sa zoznamit, nadviazat a udrziavat kontakty, mam malo priatelov. Mam uz 20 rokov a este som nemala ziadny vztah. Mrzi ma to, ked vidim tie stastne pariky /alebo aspon naoko stastne/ okolo seba. Na druhej strane ma to aj nemrzi lebo akosi s mojim labilnym rozpolozenim viem zeby ten vztah bohvieaky nebol. Snazim sa utvrdzovat samu seba ze samemu je cloveku najlepsie, venujem sa skole a hojnemu poctu svojich aktivit ale nefunguje to..A snazim sa aj tak nadalej o zmenu len uz pridlho a bezvysledne..len sa bojim ze toto bude trvat vecne..zmena neprichadza, ja s tym neviem pohnut nech sa akokolvek snazim, proste neviem co dalej..
Som osamela ..
A ja tvrdím že chýbajú. len častokrát si to ľudia ani neuvedomujú.
nie som zatrpknuta
mozno mierne schizoidna
ale ludia mi k zivotu vazne nechybaju
fuu nejak sa to tu rozbehlo :D
sice tu rady velmi nie su ale aj tak vdaka :)) na maily odpisem :)
oslepena je asi osvietena..ale skor myslim ze len zatrpknuta :)
clovek je socialny tvor, ci chce alebo nie, akurat niekto sa uz tak odcudzi vsetkym, ze si mysli ze ich nepotrebuje, vnutorny svet je pekna vec, ale k plnej spokojnosti urcite nestaci
Aj podľa mňa potrebuje.
Každý nepotrebuje.
kazdy potrebuje urcity druh prijatia, socialneho vyzitia, niekto minimalny niekto sam so sebou nevydrzi, takze oslepena nebud tak oslepena
a smiem vediet, co robis? resp. cim sa zivis?
ja ziadne prijatie od ludi nepotrebujem
asi si ma nepochopila oslepena.
ja mam na mysli interakciu s ludmi, samota mi az tak nevadi, som schopny ist sam zo skoly, sam pit, ale chybaju mi proste ludia. myslim ze kazdemu cloveku je vlastna nejaka potreba prijatia ostatnymi. a to mi nehorazne chyba. dennodenne stretavas tych istych ludi ktori ta sice pozdravia pomedzi zuby, ale tym to zacina a zaroven konci...