Som sklenený

Príspevok v téme: Som sklenený
dusan.s

hmmm.. no ako by som začal. Môj problém neviem celkom presne pomenovať, možno ani nie je v správnej sekcii, ale skúsim to takto:

Môj život je fajn. Veci akoby mi padali priamo z neba, pričom ani neviem ako. Možno je to tým, že som vždy pozitívne naladený a takto aj uvažujem. No celý život, ako si ho pamätám, mám permanentne pocit piateho kolesa na voze. ľudia ma proste neberú. A ak áno, tak len takí ako som ja alebo tí, ktorí berú každého. Mám veľké problémy s interakciou s inými ľuďmi (najmä sebavedomými ľuďmi a peknými ženami, ktoré nepoznám). Dokonca aj keď napíšem niekam na diskusné fórum ohľadne čohokoľvek, reakcie sú rozpačité alebo negatívne (zrejme sa zle vyjadrím) a som považovaný za akéhosi loosera toho fóra. Keď idem niekam s kolegami z roboty, tak permanentne zaostávam (podvedome ma vytlačia zo šírky chodníka, alebo sa možno utiahnem za nich sám, neviem...).

Šéfovia v robote - ani nevravím. Už vedia meno toho týpka čo nastúpil včera, ale moje meno nevedia a to tam robím už dlho. Som proste sklenený človek, pričom viem, že potenciál mám obrovský. Taktiež aj ciele, no viem, že takto ich nedosiahnem. Iba ak by mi spadli z neba.

Nemyslím si, že je to len v mojej hlave. Každé ráno vstanem s pocitom, že som najobľúbenejší človek na svete. Pri prvej nevydarenej interakcii v robote trochu sklesnem, no po chvíli na to zabudnem a idem ďalej. Občas sa mi niečo podarí, no úspech v komunikačnej oblasti zažijem len vtedy, keď sa s niekým bavím o niečom konkrétnom. Takú tú emotívnu konverzáciu "o ničom" neovládam vôbec. Možno aj to je kameň úrazu, len neviem čo s tým. Snažím sa sledovať okolie, obľúbených ľudí okolo mňa a napodobniť niektoré ich vlastnosti. Neraz som tým ľudí rozosmial. Smiali sa na môj účet. Výhodou je len to, že som už voči tomu rezistentný a je mi jedno čo si o mne kto myslí. No viem, že ak budem pokračovať po tejto tragikomickej ceste, tak sa nikam nedostanem. Lenže čo s tým...?

Mimochodom, neviem či je to dôležité, ale v detstve som neustále počúval od rodiny, že nič neviem, že všetko pokazím, že som lenivý, že ma nikto nemá a nebude mať rád - no nepamätám si či to bola pravda.

picsulus

podla mna by si mohol navštivit kurz asertivity.

a myslím možno ani nie si typ človeka ktorý potrebuje zdielat všetky svoje myšlienky a pocity s okolim,iba ak sa nenaučiš pretvarotvat.

najoptimálnejšie by bolo keby si mal prácu kde sa nevyžaduje prílišná spoločenská angažovanost a mal prácu osamote alebo len v malilinkom kolektive.su ludia čo su menej spoločenský s tým sa nič nedá robit.

dusan.s

Diky moc ludia :) Verim, ze sa veci pohnu k lepsiemu. Nazory niektorych z vas mi pomohli prehodit vyhybku a je uz len na mne aby som ostal na spravnej kolaji :) Dnes som sa stretol s par ludmi, znamymi aj neznamymi a sice sa v mojej komunikacii s nimi nic nezmenilo citil som sa velmi komfortne. Nezalezalo mi na tom. Myslim, ze ak pri tom vydrzim a v hlave mi uz nebudu behat tie vety typu: "vsak uz nieco povedz lebo si budu mysliet ze si divny", tak sa zlepsi aj ta komunikacia :)

bevas

to vytlacenie z chodnika poznam:) aj keby nas je desat na nom natlacenych a jeden sa tam nezmesti som to ja. spravila som si z toho vyhodu tak trochu. zvycajne, kedze mna odsunu pod chodnik, najcastejsie do travy - najdem dvojeurovku ;)
ale vyhovuje mi to uz, mozem sa obzerat po okoli, za seba, mam vsetkych pod kontrolou, zabudnu na mna a ja si vypocujem ako ma ohovaraju :)

kafe

Dušan, aký je rozdiel medzi - mať pocit "som najobľúbenejší človek na svete" a pocitom "mám sa rád se vším všudy". Ak budeš pracovať na tom druhom pocite, možno sa niekde pohneš.
Ináč, si sranda týpek :) veľmi sa mi páči čo si napísal "Veci akoby mi padali priamo z neba, pričom ani neviem ako." určite robíš niečo vo svojom živote priam skvele (drž si to naladenie a uvažovanie) a na niečo potrebuješ ešte prísť. Ty na to prídeš, ver tomu. Držím ti palce.

travka

snazim sa, urcite ano, len je to viac nez narocne... mna moja povaha brzdi v tom, co by som chcel robit, a ja nie som schopny fungovat s ludmi. mam pocit ze im moja pritomnost nic nedava. resp. nevidim dovod aby sa ku mne ludia vracali (pozdravili, napisali resp. opytali ako sa mam a podobne)...

dusan.s

travka a snazis sa to nejak zmenit? poznas priciny toho preco to tak je?

myslim, ze ludi s podobnym problemom bude vela. no priciny budu asi u kazdeho trochu ine.

travka

asi som na tom podobne ako Ty, dusan :D
akurat nie som zase az tak posadnuty nejakym cielom, ako Ty (mam z toho co si napisal taky pocit).

Ty nie si schopny budovat s ludmi vztahy, ci kamaratske, alebo profesionalne (ako pises, v obchode nevyhnutna vec).
ja som na tom tak isto :D

dnes sa bez tychto veci neda fungovat.

dusan.s

for you: zaujimavy pohlad na vec. tak to teda skusim, prestanem sa snazit a budem sam sebou. aj ked to bude tazke vzhladom na to, ze som s mnohymi aspektami svojej osobnosti nespokojny :)

Sejla

toto, čo píše - for you - je sakra pravda:) Myslím, že on ťa úplne pochopil. A vieš čo, jeden zákon života je že, veci k nám prídu hneď potom, ako ich prestaneme chcieť.

for you

dokopy nemas co riesit podla mna..

ale niekde hlboko v podvedomi mas zakorenene pochybnosti o sebe, kt. rozvinuli tvoji rodicia v detstve
navonok mozno ani neposobis nesebavedome a neprechovavas ani negativne myslienky ale urcity blok v sebe mas, a to znamena ze ludia vycitia ze nie si celkom prirodzene uvolneny lebo si proste neveris..
pises ze si skleneny clovek- ty si si sam dal takuto nalepku, namietnes ze az pod vplyvom tychto svojich skusenosti, ale tak to nebude..najprv boli tie pochybnosti, nedovera v seba az potom situacie v kt. si videl ze u ludi nebodujes
musis sa zbavit svojho bloku a ludia si casto mylne myslia ze pozitivnymi myslienkami a sugesciami (typu som oblubeny, ludia ma maju radi, atd) to napravia, ale nefunguje to lebo tymto vsetko v sebe len potlacuju..ved ty si toho prikladom nie? mas celkom pozitivne myslenie ale akosi to nepomaha...musis sa skor prijat taky aky si, (klise jak fras ale nikto sa nim neriadi)- ty si urcite myslis ze to robis, ale nerobis to..nemozes, lebo mas v hlave tie pochybnosti o svojich nedostatkoch ktore tam zasiali tvoji rodicia..pises ze nepamatas ci to bola pravda- to je uplne logicke napriek tomu si ale pamatas ten pocit, mas to proste v sebe..takze prijat sam seba..neviem ti poradit ako sa vyrovnat s tymi pocitmi z detstva ale to ze nevychadzas s ludmu musis proste prijat, takto to je a hotovo..ty s tym bojujes a tym len posilnujes v sebe ten pocit, ale ked to prijmes a zmieris sa s tym, poddas sa tomu paradoxne vtedy zacnes s nimi vychadzat, zmeni sa to neboj, uvidis raz to pride :))