Chcela by som sa podeliť,resp. vyrozprávať zo svojich problémov. Neviem, či mám skreslené predstavy o tom ako by mali spolu vychádzať dvaja ľudia žijúci v manželstve resp. v inom partnerstkom vzťahu. Posúďte.....zanedlho budem mať 30 rokov, pred súčasným partnerom som mala len jedného, bola to taká tzv. prvá láska, ale trvalo to len rok. Pochádzam z tradičnej rodiny, som viac menej rodinný typ, domácky, usadený ale zato sa spoločnosti nevyhýbam. Po tej mojej prvej láske som sa spoznala o 10 rokov staršie muža a cez kamarátov sme sa dali dokopy, veľmi som si už chcela založiť rodinu, mala som vtedy 24 rokov, vysokú školu za sebou, pracovala som. Môj partner je a bol veľmi tvrdohlavý.....náladový, hocikedy ma urazil nejakou poznámkou typu Ing., blondína.....a pod. Raz sa mu nepáčilo, ako som prešlo pešo cez cestu, ako šoférujem, že mám mrdník doma, a sám ani pohár po sebe neumyje. Vždy si dačo nájde a výsledok je taký, že ja robím všetko zle.... nenaučila som deti skorej na nočník, nenaučila som ich samých zaspávať (on spí sám v samostnej spálni a ja s dvoma deťmi v druhej,to spanie je u nás každodenný boj, keď sme mali druhé dieťatko, to prvé veľmi žiarlilo, bolo na mňa navyknuté). Momentálne sa mi vysmieva poznámkami ako fitnes a pod., lebo sa snažím trocha schudnúť. Máme už spolu dve deti, ale jeho správanie sa nemení, nie je to ten typ, čo by mi pomohol, podržal ma pri nejakom výchovnom probléme s deťmi, skôr prileje do ohňa a tým ma iba viac vystresuje. A večne diriguje, komentuje, rozdáva pokyny, niežeby si to sám urobil, no najviac ma hnevá, že vie na všetko tak bleskurýchlo nájsť odpoveď, mimoriadne je rečovo pohotový a zakaždým sa vynájde nejakou reakciou, čím ma totálne odrovná. Keby sme nemali deti, rozviedla by som sa, ale máme, takže to nejde a uvedomujem si, že som si vlastne sama na vine, lebo som vedela aký je, aj tak som si ho zobrala za muža. Nedávno som nastúpia znova do práce, on spí aj naďalej sám, chcela som aby si aspoň toho staršieho syna zobral k sebe, aby sme si deti nejak rozdelili, ale samozrejme, že sa tak nestalo. S deťmi mi pomáha ako kedy, viac si rozumie s tým starším, lebo ten má už 4 roky, menší má 2. Ja si ani správy nemôžem pozrieť, lebo kúpem deti a keď sú večer deti už umrnčané a chcú spať, tak som zase len ja na chybe lebo už mali byť dávno v posteli. Nikdy som nepočula od neho, nechaj tak, ja to spravím, oddýchni si, pospi si....a slovo prepáč, vôbec. Správajú sa aj ostatní muži takto? Je to normálne, či som ja príliš náročná?
Manželstvo a problémy
nie nie je to normalne.normalne sa divim zenam,ze si takych muzov vesaju na krk..a kde je ta rovnopravnost,ked uz o nej kazdy hovori????v zivote by som si takeho chlapa neuviazala na krk.moj manzel(6 rokov sme spolu chodili,tak som si ho uplne oklepla)neurobi vsetko,ale pomoze kde sa da.varime spolu,aspon mi pomoze pri malickostiach.no necuduj sa koho si si vybrala toho mas.uz ho nezmenis,skoda ze koli detom s nim zostavas,lebo namiesto 2 deti mas 3!!!!!
mojho muza otravovali jeho rodicia ked bol syn maly...pomahal im ako mne ..:((..nepochopim..uz ma mna a syna . no nie? a nie nejake dochodcovske vymysli...nech si pomaly robia.
vseobecne sa k tebe ludia spravaju tak, ako im to dovolis.
muzi sa takto samozrejme nespravaju vsetci. ale ak by sa aj, neznamenalo by to, ze mas trpiet nieco co TEBE nevyhovuje, len kovli akemusi scestnemu konsenzu spolocnosti. ty si predsa urcujes pravidla.
on si na tebe lieci svoje komplexy, ty si mala predpokladam trochu posramoteny sebaobraz, uz ked si si takeho "muza" nasla. svojim sposobom zijete v symbioze.
problem je, ze ty si ta co trpi, jemu je dobre. nerozvadzat sa kvoli detom = no pozri vzor aky im poskytuje ich otec. ak mas financnu moznost, tak myslienku na rozvod asi netreba uplne zavrhnut.
vies si predstavit, ze takto pretrpis cely svoj zivot? ak nie, treba nieco zmenit = inych menit nemozeme, takze jedine seba. mozno aj s pomocou psychoterapie.
je to mozne, mne ten prispevok pride ako keby mi niekto nadaval za nieco co som urobil pred x rokmi, dnes som kvoli tomu v nejakej danej situacii aj to celkom lutujem, ale vziat spat nemozem co som spravil, tak aky to ma zmysel? ak to nieje takto myslene, tak si rad precitam vysvetlenie
to je teda riadný kôň a to som sa vyjadrila slušne.Som vydatá 25 rokov a s manželom sme vychovali dve deti, vo všetkom mi pomáhal a pomáha a mám ho rada tak ako v deň svadby. Nemyslím žeby sa ten tvoj niekedy zmenil k lepšiemu,lebo ak to nerobil od začiatku, teraz to už dupľom neurobí.Buď to má v sebe,alebo nie.
Postaraj sa sama o seba a o deti a vykašli sa naň a pri každom mudrovaní ho niekam pošli ,nech to robí sám keď je pán dokonalý....
all......ďakujem všetkým za príspevky, ono niekedy na prečistenie hlavy pomôže vykecať sa, vypočuť si aj názory a skúsenosti druhých nezainteresovaných....musím si to utriediť v hlave
keca a nepomaha, moj muz pravidelne kupe maleho atd. nemusime si nic delit, lebo ide vsetko prirodzene, na tvojom mieste by som raz zarevala na plnu hubu nech sa spamata :D
