Samotarka..

Ako som už písal - píšeš dobre len ja sa to musím nejako naučiť.
Vždy som mal totiž pocit, že v skutočnom priateľstve nemá čo robiť klamstvo, zrada alebo nedôvera... Asi som mal inú koncepciu zmýšľania :)

Mimulus ->
Ale zas nie slepo a extremne. Ja sice verim ale nezakladam na tom. Ked mi niekto nieco povie tak v poriadku. Ked je to inac, nic sa nedeje, ak klamal tiez sa nic nedeje, jeho vec.

Beriem tieto veci ako informacie ale nestaviam na nich svoj zivot, svoj zivot riadim podla seba, svojej hlavy, svojich rozhodnuti a na zaklade svojich cinov a skutkov.

Cestovatel30 - no veď to je ten hlavný problém... Asi som príliš dôverčivý a obklopujem sa nesprávnymi ľuďmi...
Musím sa to odnaučiť - ako mať rád tak aj dôverovať.

Mimulus -> a je nejaky dovod preco by si ty nemal niekomu doverovat alebo niekto iny nemal doverovat tebe?

Preco by si mal fungovat bez dovery? Ja primarne doverujem kazdemu, pokial moje poznatky a skusenosti neodporuju tomu preco by tam dovera byt nemala.

A to mas aj s laskou. Treba mat rad kazdeho v istom zmysle pokial ti tvoje presvedcenie nekaze inak.

Vidíš a takéto zmýšľanie sa musím naučiť aj ja a podľa mňa aj zakladateľka mimka2.
Lenže ako byť priateľ s niekým kto ti nedôveruje??? Veď základom priateľstva je predsa dôvera nie?
A čo sa týka lásky tak ako môžu byť dvaja ľudia priatelia ak medzi nimi niečo takéto neexistuje? Dôvera a láska. Ale ako sa má človek naučiť fungovať bez týchto dvoch premenných. Toto sa chcem naučiť.

Mimulus -> doveru v com?
Ja napriklad verim sebe a za vsetko co robim beriem plnu zodpovednost.
Mne napriklad to ze by mi niekto doveroval nic nedalo, lebo ja viem ze ked nieco robim tak to robim vzdy najlepsie viem alebo podla aktualnych moznosti.
A co sa tyka lasky tak je to podobne, mam sa rad, viem si dopriat hoccoho takze mi nic nechyba.

Len dve veci som chcel od priateľov a to dôveru a lásku.
Vo všetkom ostatnom som sa vždy spoliehal sám na seba, pretože ma to život naučil.

Mimulus -> Vidis ja som samotar a sam sa necitim, ja mam plno zalub a povinnosti. A niekedy aj spolocnost.

Spolocnost sa neda nepotrebovat ale takisto s nou nepotrebujes vsetko denno denne zdielat a konzultovat kazdu druhu vec.
Mal by si si urcit co od tej spolocnosti a od toho priatela ocakavas, mozes to napisat aj sem.

Nieco v zmysle: ked sa mi pokazi auto pomoze mi ho opravit alebo bude ma utesovat ked sa mi nieco nepodari.

Na druhu stranu musis zhodnotit co danemu clovekovi vies ponuknut napriklad: budem mu opora v tazkych chvilach, moze mi hockedy zavolat.

Kto by vlastne mal byt tvoj priatel?

To ze si stratil priatelov znamena ze bud si toho cloveka nepotreboval, alebo si nemal kvoli niecomu cas a podobne alebo to nebol clovek ktory ma take zaujmy ako ty. Chapes ak napriklad nepijes a tvoji priatelia si radi vypiju a teba to do krcmy nelaka tak je tu predpoklad ze vase priatelstvo fungovat nebude. A preto hladaj na zaklade zaujmov a zalub.

Cestovatel30 je na svete veľmi veľa ľudí, ktorí sa cítia sami ale otázka je prečo? Nedá sa ten životný štýl nejako naučiť??? Ja nemám problém nájsť ,,priateľov,, ale mám problém ak ich po čase stratím... Viem možno je chyba vo mne ale veľmi by som sa chcel naučiť ,,nepotrebovať spoločnosť,,. Ak sa to dá tak napíš recept.

Mimulus -> vzdy sa musis snazit a pracovat na svojich cielov, mna hned napada niekolko sposobov ako si ziskat priatelov a hladal by som nejakou spolocnou zalubou, nech je akakolkovek urcite najdes mnoho ludi kto ma taku zalubu rovnaku ci podobnu.

Na zaklade tejto veci potom mozes viest dialog a potom sa uz medze nekladu ako dalej to nechas zajst.

Ono je niekedy aj problemom byt samotar. Ale na vsetkom treba pracovat. Zivot mas vo svojich rukach. Rob tak aby ti bolo dobre a to co vyhovuje tebe.

Inak samotar nie je o tom byt vzdy len sam :). Alebo nikam nechodit. Ja sa citim ako sebestacna jednotka v tomto. Ked o niecom chcem hovorit hovorim ak nie tak nie, nic va viacmenej nezavazuje ani nezviazuje. Je to do istej miery styl zivota. Ale nie je to pre kazdeho.