Chcem byt psychiater ale neviem ci nie je neskoro

Myslím si, že na to nemáš.
Medicína nie je ľahké štúdium vyžaduje si to veľa času a oceľovú riť. Dlhú prípravu a trochu iné zmýšľanie ako máš ty. Ja sama som študentkou medicíny a môžem ti povedať, že ľudia ako ty by tým štúdiom neprešli.
Okrem toho mi to príde ako detský príspevok "proste jedného dňa som si povedal chcem ísť na medicínu". To tak nefunguje a štúdium medicíny je záležitosť do konca života. Teraz máš 22 rokov, tento rok by si sa tak začal učiť. Prijímačky by si robil až za rok v júni, ale je veľká pravdepodobnosť, že by si ich nespravil to je ďalší rok naviac. To už by si mal 24 rokov kedy by si sa MOŽNO dostal na medicínu. Potom nasleduje 6 ročné NÁROČNÉ štúdium, ktoré by si si musel platiť a to nie je nič lacné, ešte keď si k tomu pripočítaš knihy a fakt, že na prácu ani bigádu čas neostáva, lebo si poď za knihami, v nemocnici alebo tráviš čas s priateľmi, aby ti nepreskočilo. Štúdium by si teda pravdepodobne skončil v 30tich rokoch pri ideálnej predstave, že by si štúdium zvládol lebo veľa ľudí to nezvládne. Lenže to nič neznamená, mal by si titul, ale trebalo by atestáciu na psychiatriu čo trvá veľmi dlho. Takže reálne by si sa psychiatrom stal v nejakej 40ke. A teraz sa pýtam, kto ťa bude živiť? Či na to si nepomyslel?

buď radšej psychoterapeut a nato si urob nejaký kurz...

doverujme si vzájomnne život je krásny budme otvorený

problem mojej kamošky je že je liečená na posychiatrii a rozmýšla že vycestuje do iného mesta asi do tej blavy lebo to je najbližšie k mojmu rodnému mestu trnava a dá si urobit komplet testy a bude chodit na pohovory, ale urite nepojde za ženu psych ale za mužom a povedala že nebude mu plastit takého psychologa ktorý sa uspokojí sexuálnymi radovánkami ako odmena za hodiny, proste bude platit sexom.Myslíš šiel by niekto do toho???????????ved kto by o tom vedel???????

POTREBUJE SA NIEKOMU VYROZPRáVAT dovera je na prvom mieste

po prečítaní jednej knižky pred istým časom som ja mala pocit, že chcem byť psychiatrička, no po tom čo som nastúpila do terajšieho zamestnania som zistila, že ani ňou byť nemusím, psychiatriu mám aj tak :)

jednoducho, ako si vyberame priatelov, tak aj psychologov, musite si "sadnut", clovek musi nejak vnutorne citit, ze to jen spravny clovek ktoremu sa moze otvorit, musi byt pacientovi aj sympaticky a pacient sa ma na sedenia tesit,aspon tak si to nejak predstavujem ja. Neznamena, ze ked niekto vystuduje psychologiu, musi byt aj dobry psycholog, ako ani kazdy vyuceny kuchar nemusi byt doby, krajcir, lekar, zubar....

podla mna je vyraznym problemom aj to, co ludia od psychologov ocakavaju. Kedze vacsina ludi sa v psycho. smeroch nevyzna, nevedia, co maju od psychologa cakat, pripade ako si vybrat spravneho psychologa, ktory sa nie len zaobera mojim problemom, ale vyuziva metody, ktore mozno ja povazujem za tie "adekvatne". Tak v tomto je asi tiez podstata problemu. A milujem tie prvoplanove pokusy o vtip- ty si psychologicka, tak to ma mas uz prekuknuteho/presne vies, co si myslim/ povedz, aku mam diagnozu a spol. Psycholog nie je jasnovidec a ani nevyriesi nikoho problemy zanho.

ohladom statistik z lekarskeho prostredia, prave najviac samovrazd pachaju prave psychiatri, myslim, ze druhy su zubari vzdhalom nato, ze cely zivot vdychju vyvrtany amalgan /telo zamorene ortutou s vyparov pro odvrtanavi robi svoje, ked niektori nepouzivaju rusku na tvar/, tak len tolko. A uz to tu padlo, ze najst dobreho psychologa je takmer nemozne..Bola som u dvoch a obe boli mimo a mala som od zaciatku pocit, ze lepsie si poradim sama ako tie dve, lebo som si dokazala tie veci co prezivam a ako to napravit odovodnit lepsie ako mi to odovodnovali oni, co aj uznali .. Dalsi psychiater robil aj psychologicke poradenstvo, ten tale tapal nieco o strachu a uzkosti ako sa nemam bat a ako si mam kazdy zly pocit odovodnit, nemohla som mu vysvetlit, ze ja nemam strach,m ani uzkost, mne je len strasne zle a nedokazem s tym nic robit, ze je to depresia,nedokazem prezivat ziadne emocie, nie uzkost a strach.On len mrhal casom a stale to iste dokola.. Tiez som studovala 4 roky psychologiu a nacitanych motivacnych knih mam mozno viac ako tie dve psycholy dokopy...Az tretia, casto na fore spominana psychologicka bola naozaj trieda /nesmierne mudra a inteligentna zena /a total nad vecou a ta ma nakopla do boja..

je strasna blbost mysliet si ze ked niekto vystuduje psychologiu tak uz sa z neho stane dusevne vyrovnany clovek. nasa susedka je docentka na psychologii v blave a vacsiu neuroticku som nevidela. ma dvoch synov, ti ju maju v pazi, ona po nich len vrieska a uz pohlad na nu je priserny. kazdy hned vidi koho ma pred sebou. a takyto clovek uci psychologov!
co v kom je, to v nom ostane. skola ho nezmeni. tak si nerobte iluzie ze staci vystudovat a uz som superman.

dpk1: ano. Az koncom vysokej skoly som si zacala uvedomovat, ze kazdy, koho poznam, si so sebou nesie bremeno z detstva. A to nehovorim o takych prkotinach, ze nemal znackove veci a pod. Ale naozaj strasne tazke veci, ktorymi to decko/mlady clovek uz musel prejst a je mi z toho velmi smutno. Ja, samozrejme, nie som vynimka.