Mam novy vztah takmer 3 mesiace ale je to dost vycerapavajuce. Je hrozny egoista, uz dvakrat sa chcel so mnou rozist lebo on NECITI ZE CI HO CHCEM a vsetko si zle vysvetluje...
teda chcela som povedat ze potom ma takymto sposobom nuti stale mu opakovat ze ho chcem a ze aky \"je hlupucky\" ze to nechape aky je pre mna podstatny... fak uz neviem. Vytykal mi preco mu nevolam , lebo on mi vola aj do kancelarie a tak... no a ja na zaciatku vztahu nemozem, nejako to zo mna nejde...
Teraz mu obcas zavolam, na zaciatku ale vobec nie. Raz ma donutil k slzam tym ze on neciti ze ho chcem a ze po dvoch mesiacoch by mi uz mali vyjst na povrch nejake city ... ze sa citi ze sa o neho nezaujimam a tak...alebo som mu povedala ze nechcem aby sme boli spolu v kuse 9teda cez vikend sme stale od piatku az do pondelka rano a este tak v stredu po praci) lebo mame obaja sukromne zivoty a nechcem ten nas vztah brat akoby bol uz dlhorocny ale tesit sa na nase rande stale cely den a tvaril sa ze to chape ale asi to nechape...nie je rozmaznane decko, hovori ze ja som rozmaznana a ze ocakavam od muzov velmi vela a davam citovo velmi malo akoze malo prejavujem city s cim ja nesuhlasim. Ked sme spolu tak som velmi nezna, mila, hladkam ho, staram sa o neho, ked ho bolel chrbat tak som mu urobila masaz a tak. Mrzi ma vsak ze cokolvek malo negativne poviem tak to hned obrati proti mne, zahna \"ma do kuta\" a potom mu takmer s placom musim vysvetlovat ze to nepochil spravne a ze je pre mna podstatny, ze som to nemyslela zle a tak... dost ma to deprimuje lebo sa bojim ze ked cokolvek poviem tak to vezme zle...je to ako terorizmus. Inak ma ako clovek zaujima, paci sa mi, citim sa byt zamilovana (teda asi po tej vcerajsej hadke a takmer rozchode uz nie az tak) ... ako na takeho cloveka? Pripomina mi to citove vydieranie
Citové vydieranie - čo s tým?
No ved prave, postupne.. my sme este len na zaciatku. Ked ale chcel aby sme sa videli aj iny den tak som mu stale vyhovela a prejavila radost. Tiez som mu chcela dat najavo ze nebudem na nom nalepena, ved to nechce asi nikto. Myslela som ze to oceni. Ale asi je vynimkou. Nebyvame spolu a ked sme spolu cely vikend napr. u mna tak po vikende si chcem trosku oddychnut, aj upratat, vyzehlit lebo ked sme spolu tak uprednostnujem niekam ist alebo byt len spolu a nie robit domace prace
Ja som s mojím okrem práce stále tiež. Bývame spolu, ráno chodíme spolu do práce po robote spolu domov. Priateľov máme spoločných a samozrejme jeden spoločný súkromný život. Jasne, že niekedy vybehne von sám, niekedy idem po práci na kávu s kamoškou. Ale inak sme spolu a je to normálne.
Ale to je asi fáza do ktorej sa postupne vyvinie každý fungujúci vzťah.
Ste spolu ešte krátko tak chápem, že si chceš udržať trochu odstup. Len daj pozor, aby sa to potom neotočilo proti tebe a keď ty budeš zaľúbená po uší on si ťa začne všímať menej a menej. Ale nič viac ako komunikácia s ním ti nepomôže a keď nechápe tak skús mu trošku vyhovieť a píš mu sms cez deň, zavolaj ako sa má.
My sme chodili cvicit posamo a potom priatelka navrhla ci nebudeme spolu a je to fakt lepsie, aj plavat chodime aj byciklovat.
My sa nemusime raz za tyzden tesit kedy sa opat uvidime, my sa tesime kazdy den, ze sme spolu.
Co je na tom zle? Ved mame, kazdy ma svojich priatelov, sme spolu iba 3 mesiace... ja som este aj studentka, chcem si vyjst aj s kamaratkami obcas a urcite aj on... ved prave muzi vacsinou chcu aj trochu slobodu. Alebo sa mylim? ON si tiez rad ide zabehat, ja zacvicit... a naozaj je Pravda ze sa cele dva dni napr. tesim kedy ho uz OPAT UVIDIM. Ak by sme boli spolu stale tak by sme necitili taku radost z nasho stretnutia... chcem aby sme jeden druhemu chybali.
hmm zeby pretoto: lebo mame obaja sukromne zivoty a nechcem ten nas vztah brat akoby bol uz dlhorocny
Divne na tom je to, ze ak to chce pocut tak preco sa to nespyta ked uz tak normalne ale stale sa vyhraza rozchodom to nechapem
Aj my spolu vsetko preberame. S tym nie je problem, ked sme spolu tak cas straveny je velmi prijemny. Problem je v tom, ze tak raz za tyzden pride na neho take ze mu to musim dokazovat. Pritom neverim ze neciti ze ho chcem.
Som so svojou priatelkou furt okrem casu kedy sme v robote alebo ked nahodou niekde vyjde s kamaratmi a vobec mi to neprijde nenormalne.
Mame 23 a zijeme spolu a nepride nam to ani trochu divne.
Este aj cez pracu si zvykneme na maily pisat alebo sms alebo ideme spolu naobed. A vobec nam to neprijde nenormalne. Jednoducho sme sa nasli.
Ja by som tiez nechcel aby priatelka na mna srala, ja s nou a ona so mnov potrebuje riesit problemy kazdy den, ne vtedy ked to vyhovuje mne alebo jej. Ale kazdy den. Navzajom si radime, pomahame, preberame veci atd.
Tvrdil 2x ze sa chce rozist kvoli tomu ze neciti ze ho chcem,ale pritom to nechcel, pretoze ked som mu zacala vysvetlovat to a to a ze je pre mna podstatny tak stale ma objal len ma akoby vydieral aby som mu povedala co k nemu citim..mozno robim aj ja niekde chybu ale trapi ma to, myslela som ze je to muz na ktoreho som cakala..neprejavuje znaky ziarlivosti a ak tak iba uplne male.
ja si skôr myslím, že priateľ má nejaký skrytý mindrák... Nemysli si, že mindrák môžu mať iba škaredí, neschopní muži....
Alebo môže mať nejakú psychickú poruchu.. Ja som mala niekoľko mesačný vzťah, kde mi expriateľ volával niekoľkokrát denne (zo začiatku to bolo príjemné, ale potom až obťažujúce, lebo v práci ma vyrušoval a nemohla som sa sústrediť). Keď mi raz volal a bola som blízko rádia, začal ma podozrievať, aký muž je pri mne a že mu sedím na kolenách... Proste sa z neho vykľul psychicky labilný až paranoidný človek, ktorý ma nakoniec až psychicky likvidoval. Bála som sa čokoľvek povedať, lebo všetko si vysvetlil po svojom, prekrútil v tej svojej chorej hlave a ja som sa musela vyviňovať ani neviem z čoho, lebo som nič zlé nespravila.
Takýto vzťah zabíja, treba čo najskôr odísť ....
