Ahojte. Mám 17. Cítim sa strašne pri každom pohľade do zrkadla. Nenávidím na sebe asi úplne všetko. Do školy a von nerada chodím, už len kvoli tomu, že sa nepáčim sama sebe a nechcem sa tam tak ukazovať. Som chudá, no s prsiami(žiadnymi) som to nevychytala. Minule som pribrala a bol tam aspoň nejaký cm, ale najviac som aj tak pribrala do zadku a stiehen, tak prišli iné návštevníčky- strie. Nie je toho nejak veľa a nie je to až tak zlé, ale aj tak sa mi to nepáči. Buď budem tučná so striami a prsia aspoň nejaké alebo chudá a úplne bez nich. Čo je lepšie? Teraz som začala cvičiť, takže to niečo je znovu fuč. Okrem iného mám otrasné vlasy. Teda, aby som to upresnila, točia sa mi, čo by sa mi aj páčilo, keby to nebolo len pri koncoch a do všetkých svetových strán. Myslím, že iný strih tomu nepomože a žehličku nepoužívam- aj keď sú také, aké sú, nechcem, aby zmizli úplne. Keď si tak prezerám fotky z predošlých rokov, mám pocit, že tam som bola krajšia a teraz to so mnou ide len dolu vodou. Starám sa o seba najlepšie ako viem, ale aj tak sa sebe vobec nepacim a ani nikomu z okolia. Výjdem von a nahodím masku a falošné sebavedomie, dám hlavu hore, no aj tak sa cítim ako tá najhoršia, najškaredšia. Vojdem do autobusu a vidím tie pohľady typu \\\"najradšej by sme ťa opľuli\\\" alebo \\\"čo tu robí tá špata\\\". Nikto ma nemá rád a to kvoli výzoru ( žijem na dedine kde každý každého pozná). Kamarátky resp. spolužiačky čo mám, sú pseudokamarátky. Otec o mňa nikdy nejavil záujem, nežije s nami. S mamou mám jedinú reč takú, že jej dosvedčím, aký to bol debil. Brat ma nenávidí najviac. Kvoli výzoru pravdepodobne lebo iný dovod nemá. Jediné, čo dokáže na mňa použiť sú vulgarizmy, nadávky, ponižovanie, osočovanie alebo ignorácia. Vtedy som rada, keď ma aspoň ignoruje lebo ja ho tiež ignorujem. Mamu to netrápi, má svoj život. Nezdajú sa vám niekedy všetci ľudia falošní? Snažím sa byť milá, poslušná či múdra, nikomu na tom nezáleží, akurát tak ma ponížia alebo mi dajú pocítiť, že v dnešnej dobe na tomto vobec nezáleží. Mám ešte veľa ďalších chýb, ale to už ani nechcem radšej písať. Ja viem, že nie som dokonalá, ale snažím. Mám sto chutí sa zabiť, ale je tu niekto, kto ma tu drží a o koho existencii som úple presvedčená, kto mi pomáha, dáva silu a skutočne ma miluje (aspon niekto)- Boh. Aj tak mám občas ale slabé chvíľky (ako napr.teraz) keď mám pocit, že ma nemiluje ani On, veď akoby aj mohol, keď nikto...
Cítim sa v tomto svete ako vo vazení
"nie som slepá a zrkadlo doma mám, tak ako mám výjsť sebavedome s pocitom, že som krásna?" Krása neni niečo univerzálne, ale veľmi individuálne a rôznorodé. Všimni si len takú hudbu - klasika, jazz, metal, pop, techno, hip-hop, ľudovky, punk... človek si podľa svojho vnútorného nastavenia nájde takú, ktorá sa mu páči, ktorá ho pohladí/nabudí/vyjadrí to, čo sám cíti. A každá hudba to robí iným spôsobom, je inak krásna a nedá sa povedať, že jeden druh je krajší/hodnotnejší ako druhý typ hudby. S ľuďmi je to presne to isté. Keby sa k tebe rodičia inak správali, ani by ťa nenapadlo riešiť takéto prkotiny. Automaticky a úplne prirodzene by si sa mala rada. Ono to chvíľu trvá, kým sa to naučíš, ale naučiť sa to dá. V prvom rade pristupuj AJ k sebe s úctou, nenadávaj si, neponižuj sa (ani v myšlienkach nie), pochváľ sa, odmeň sa ak je za čo, v zrkadle sa zakaždým na seba usmej a NEPOROVNÁVAJ SA s druhými! Nemá to význam. Lipový kvet neni krajší než nezábudka, je proste len iný. No a čo že je voňavejší a využiteľný na čaj, Boh ho takým chcel mať, tak ho tak stvoril! Neni preto hodnotnejší/lepší ani horší. Všetko, aj to, čo sa nám zdá zbytočné má svoje dôležité miesto v živote a zmysel. Len my ešte nevieme aký.
Existuje jediný človek, ktorý ťa dokáže pochopiť. A partner to rozhodne neni. TY zisťuj KTO si, čo všetko v tebe je, čo chceš a prestaň si podkopávať nohy tým pokriveným vnímaním. Schválne, skús sa spýtať dvoch-troch ľudí v tvojom okolí, ktorých pokladáš za dokonalých, ako sa vidia oni. Sami seba vnímame strašne kriticky a oveľa škaredšie, než nás vnímajú druhí ľudia. Ja napríklad nemám problém sa cítiť krásna, aj napriek tomu, že krásna nie som :) nemôžem si pomôcť. Vidím v zrkadle svoje nedokonalosti, ale nedokáže ma to rozhádzať, lebo tie len podčiarkujú zas veci, ktoré sú na mne pekné. Nudná krása (tá, ktoré kričí z časopisov) časom vädne, zaujímavá krása je nadčasová, no nie každý ju dokáže vnímať.
A pozor na to, lebo ty sama opakuješ správanie svojej matky. Takže TVOJ VLASTNÝ príspevok o 8:43 platí aj pre teba. Tak si prestaň ubližovať a správaj sa k sebe trochu ináč.
Často zažívam situácie ako ty, najmä s tým akí sú ľudia falošní ... u nás doma som tá najlepšia dcéra ak robím veci , ktoré nikto iní nespraví, drem a nič si nedoprajem - vtedy som perfektná .... inak som \"síce pekná\" ale tučná .... toto mi hovoria odmalička. takže jediná možnosť , ktorá mi ostáva je - nežrať . možno ma začnú mať ľudia radi
Týmto chcem aj pripomenúť všetkým rodičom, aby nikdy nikoho neupredňostňovali, mali deti radi, rozprávali sa s nimi, objali ich a povedali, že sú krásne, aj keď to tak nie je. Dajte im pocítiť, že tu nie sú na všetko samy. Aj keď sú už staršie, neochabujte s týmto, lebo svojim sposobom, všetci sme také deti a potrebujeme počuť, či cítiť, že niekomu na nás záleží. Je to len taká výstraha odo mňa pre vás, aby sa nezopakoval moj prípad.
Lulita, ďakujem tiež za odpoveď. Ja viem, že sú na tom ľudia horšie, či už psychicky, fyzicky alebo zdravotne. Ale okolo mňa sú len tí dokonalí, tak to neviem takto vnímať.
A čo sa týka toho brata, tak áno, nenávidí ma kvoli výzoru. Nemá nijaký iný dovod ma nenávidieť. Býva čas, keď ma bez príčiny udrie, na ponižovanie a nadávky som si už musela zvyknúť. A ja mu nič nerobím, nezabŕdam do neho, proste ho ignorujem. Má 19. Mám aj malú sestru, 7 ročnú. Tú má rád, nerobí jej zle, pretože je pekná. Takisto aj mama. Ja v jej veku som dostávala bitky stále spolu s bratom(čo bolo náhodou dobré,výchovné), ale ona nemože dostať ani facku, lebo je podľa nich na to príliš krásna a zlatá. Može vyvádzať koľko chce, všetko sa jej prepáči. Nepáči sa mi, že ju tak rozmaznáva, teraz je ešte dieťa, ale bojím sa, že keď vyrastie bude odporná ako oni. Mám ju veľmi rada, ale mama mi stále ukazuje v čom je lepšia, stále hovorí ako je krajšia ako ja a neviem čo. Aj brata vždy mali radšej, keď sestra ešte nebola. A vtedy som bola najmladšia ja. To preto, že mama aj babka mali len sestry, tak boli celé napichané, že majú v rodine niekoho inakšieho ako to nudné dievča. Otec ma nechcel a keď ma mala mať, bil ju a radil jej potrat. Asi to mala spraviť, každému by bolo ľahšie
rodicia ti mali dat sebavedomie, zial nedali, budes to mat tazke, ale tak ber, ze su aj skaredsi ludia, tým netvrdim, ze ty si...len, ze su krasny ludia, pekní, priemerny, skaredsi a aj najskaredsi, ktorí ako, ale vacsinou sa kazdy paci niekomu :)))
Mexy, ďakujem za odpoveď tiež. Prečo si myslím, že nie som krásna? Niekto je príliš ovplyvnený vyretušovanými celebritami z časopisu. Mne však stačí výjsť von a všetci mi pripadajú krajší ako ja. Spolužiačky mám úplne pekné, ich vlasy, ich oči, nos, uši, ústa, postava- takmer dokonalosť. Nie ako ja. Keby som mala okolo seba podobné typy ako som ja, lenže ja mám okolo seba veľmi krásnych ľudí. Všetci mi pripadajú, že sú na tom oveľa lepšie ako ja. A aj sú.
Ale no tak, prečo si myslíš že nie si pekná? Na každom je niečo pekné, tak sa upriamuj na to a nedostatky nerieš, každý má predsa nejaké. Keď sa tak trápiš kvôli vzhľadu, existujú nejaké možnosti ako to vylepšiť, či už oblečením, makeupom alebo účesom, nechaj si poradiť do profesionálov. Ver mi, že to nie je pravda, že by ťa niekto nenávidel kvôli vzhľadu. Brata a matku si nevšímaj a netráp sa kvôli tomu, ak sa brat naozaj tak správa, ako píšeš, tak ti nestojí za to aby si sa kvôli nemu trápila. Ako sa hovorí, jedným uchom dnu, druhým von. A netráp sa ani tým, čo si myslí okolie, nežiješ pre nich, ale pre seba. A ak sa naučíš mať rada sama seba a prijať sa taká aká si, nájdu sa ľudia ktorí ťa rovnako budú mať radi.
Kafik, ďakujem pekne, máš úplnu pravdu, super odpoveď, už som myslela, že mi nikto neodpovie kvoli rozsahu mojho príspevku. A asi práve tu som spravila chybu, že som si dala na prvé miesto v živote to, čo si myslia druhí, či to ako si pripadám. Viem, že je doležité mať tam prvého Boha, pretože od jedného múdreho človeka viem, že od toho prvého miesta očakávame dokonalosť, nádej, keď všetko iné zlyhá a nemožem si tam dať nikoho z ľudí, ani seba, keďže človek je nedokonalý, stále robí chyby a sklamáva. Ďakujem za informáciu o tom, že to je cítiť. Lebo som myslela, že stačí to hrať. Ja viem, keby sa dalo ten pocit dať preč, ale veď nie som slepá a zrkadlo doma mám, tak ako mám výjsť sebavedome s pocitom, že som krásna? Túžim mať pri sebe len jedného človeka, kt. by ma pochopil, ale taký bohužiaľ neexistuje. Preto píšem sem. Ďakujem ešte raz za odpoveď, veľmi si ma ňou potešil, Boh ťa žehnaj
Kafik, krasny prispevok :) suhlasim
