Ahojte. Mám 17. Cítim sa strašne pri každom pohľade do zrkadla. Nenávidím na sebe asi úplne všetko. Do školy a von nerada chodím, už len kvoli tomu, že sa nepáčim sama sebe a nechcem sa tam tak ukazovať. Som chudá, no s prsiami(žiadnymi) som to nevychytala. Minule som pribrala a bol tam aspoň nejaký cm, ale najviac som aj tak pribrala do zadku a stiehen, tak prišli iné návštevníčky- strie. Nie je toho nejak veľa a nie je to až tak zlé, ale aj tak sa mi to nepáči. Buď budem tučná so striami a prsia aspoň nejaké alebo chudá a úplne bez nich. Čo je lepšie? Teraz som začala cvičiť, takže to niečo je znovu fuč. Okrem iného mám otrasné vlasy. Teda, aby som to upresnila, točia sa mi, čo by sa mi aj páčilo, keby to nebolo len pri koncoch a do všetkých svetových strán. Myslím, že iný strih tomu nepomože a žehličku nepoužívam- aj keď sú také, aké sú, nechcem, aby zmizli úplne. Keď si tak prezerám fotky z predošlých rokov, mám pocit, že tam som bola krajšia a teraz to so mnou ide len dolu vodou. Starám sa o seba najlepšie ako viem, ale aj tak sa sebe vobec nepacim a ani nikomu z okolia. Výjdem von a nahodím masku a falošné sebavedomie, dám hlavu hore, no aj tak sa cítim ako tá najhoršia, najškaredšia. Vojdem do autobusu a vidím tie pohľady typu \\\"najradšej by sme ťa opľuli\\\" alebo \\\"čo tu robí tá špata\\\". Nikto ma nemá rád a to kvoli výzoru ( žijem na dedine kde každý každého pozná). Kamarátky resp. spolužiačky čo mám, sú pseudokamarátky. Otec o mňa nikdy nejavil záujem, nežije s nami. S mamou mám jedinú reč takú, že jej dosvedčím, aký to bol debil. Brat ma nenávidí najviac. Kvoli výzoru pravdepodobne lebo iný dovod nemá. Jediné, čo dokáže na mňa použiť sú vulgarizmy, nadávky, ponižovanie, osočovanie alebo ignorácia. Vtedy som rada, keď ma aspoň ignoruje lebo ja ho tiež ignorujem. Mamu to netrápi, má svoj život. Nezdajú sa vám niekedy všetci ľudia falošní? Snažím sa byť milá, poslušná či múdra, nikomu na tom nezáleží, akurát tak ma ponížia alebo mi dajú pocítiť, že v dnešnej dobe na tomto vobec nezáleží. Mám ešte veľa ďalších chýb, ale to už ani nechcem radšej písať. Ja viem, že nie som dokonalá, ale snažím. Mám sto chutí sa zabiť, ale je tu niekto, kto ma tu drží a o koho existencii som úple presvedčená, kto mi pomáha, dáva silu a skutočne ma miluje (aspon niekto)- Boh. Aj tak mám občas ale slabé chvíľky (ako napr.teraz) keď mám pocit, že ma nemiluje ani On, veď akoby aj mohol, keď nikto...
Cítim sa v tomto svete ako vo vazení
jediný vzťah, na ktorom najviac záleží je ten, ktorý máš sama so sebou (či dáš vzťah s Bohom na prvé miesto a k sebe na druhé, to je detail). Ale ak nemáš rada sama seba, to ako vyzeráš, tak si niečo veľmi zásadné o Bohu nepochopila. A fakt si to môžeš radšej hodiť, lebo celý život si dos.. serkáš svojim pokryveným vnímaním. Pohŕdaš niekym (sebou), kto je veľmi cenný, krásny a dokonalý aj so všetkými chybami. To akoby si Boha fackovala, lebo on ťa chce mať presne takú (krásnu aj nedokonalú) aká si a ty to nechápeš a nemáš sa rada/nedokážeš sa prijať.
NEmysli si, že sa svet točí okolo teba a len preto že vojdeš do autobusu, tak všetci hodnotia ako vyzeráš, ako si oblečená a ako sa tváriš. Si na omyle. Vojdeš, pozrú sa na teba a to je asi tak všetko. V mysli sa zaoberajú SVOJIM životom/problémami/povinnosťami a NIE tvojim výzorom. A ak aj hodnotia, tak rovnako sproste ako hocijakú modelku, či miss USA - že je to škrata. Prečo by ti malo záležať na ľuďoch, čo kritizujú VŠETKO?
Ako ťa niekto môže mať rád, keď sama seba neznášaš? To síce nevidno (očami) ale je to cítiť. A ak si začneš vážiť samu seba a budeš sa mať rada, ono si to všimne i tvoje okolie a bude sa k tebe inak správať. Nie ako k prázdnemu odpadkovému košu (lebo teraz sa tak vnímaš a okolie to z teba CÍTI a správa sa adekvátne tomu), ale ako k fajn babe, s ktorou je sranda a pohoda. Snaž sa byť milá a múdra AJ k sebe, NIELEN k druhým. Viem, rodina ťa to nenaučila a ani nenaučí, sami to (asi) nevedia. Tak sa to budeš musieť naučiť sama a hľadať AKO sa mať rada a ako byť šťastná, nie to len hrať.
Je to v tvojej hlave. Rovnako ako niekto dokáže byť slobodný aj vo väzení, ty si väzeň na slobode. A tvoj nick - chore myslenie - to skvele vystihuje.
