kde začať? Náš vzťah sa začal krásne. Bol to prvý chlap v mojom živote, ktorý mi prejavoval lásku nie len slovami ale aj skutkami. Nikdy nedovolil nikomu aby sa o mne nejako zle vyjadroval, vždy sa postavil na moju stranu, vždy ma neuveriteľne vo všetkom podporoval.Teraz sme spolu niečo vyše dvoch rokov. Veľmi dlho sme spolu bývali v jeho rodičovskom dome, ale tam, asi ako v každom jednom prípade boli jednoducho konflikty. Rozhodli sme sa teda odsťahovať do podnájmu. A neviem prečo, ale mám pocit, že týmto krokom (ktorý mal byť inak krok vpred) sa začal náš vzťah rúcať. Úplne sa mi prestal venovať. Všetok svoj čas trávi nejakou prácou. Miestami mám pocit, že chodí do práce len pre to aby nemusel byť somnou. Keď sme sa o tom rozprával, spustil na mňa spŕšku nepríjemných slov o tom ako on všetko robí pre mňa a že pracuje len pre to, aby sme mali peniaze, a že aj do podnájmu sa presťahoval len kvôli mne. Pričom voľba podnájmu nebola nutnosť. Mohli sme bývať aj od seba. Sme tu teraz štvrtý mesiac a situácia je stále rovnaká. Ráno sa ledva vytacká z postel oblečie sa a ideme do práce. Ja s práce prídem okolo piatej a čakám do pol dvanástej na to kým môj priateľ príde domov. O víkendoch ani nehovorím. Aj keď má nejaký voľný čas, zavolá kamarátom a namiesto toho, aby sme boli konečne spolu vymyslí ,,príjemný\" večer s kamarátmi. Už som z toho zúfalá, vôboc nikdy nemá záujem tráviť nejaký čas somnou vo dvojici a ak ho už k tomu donútim, tak to zvláda tak max dve hodinky a už začne vymýšľať. Nonstop som sama doma a von poriadne nemám chodiť s kým, keďže sme sa presťahovali do iného mesta ako som vyrastala a nikoho tu nepoznám. A aj keby som poznala, tak ma nechce nikam púšťať. Neviem, kde som urobila chybu, ale ja už ďalej takto nevládzem. Uvažujem nad rozchodom.
môj chlap už o mňa nestojí
Odpovedam....neuveritelne pravdivo si to zhodnotila,lepsie sa to uz napisat neda ;) Aj ja sa zacnem tym viac riadit :)
Prestan sa snazit. Chlap si ta vazit nebude, pokial uvidi, ze si pre neho stale po ruke. Pocit svoju hodnotu a bud na seba viac hrda. Ak mas moznost, vypadni na nejaky cas komplet prec z bytu - dovolenka, navsteva u rodiny, pripadne aspon po veceroch si sprav program a nebud doma, ked je doma tvoj chlap. Aspon si overis, ci mu zacnes chybat. Ale uzivaj si ten cas bez neho tak, aby to aj on videl. Obcas si aj my zeny musime dupnut a nebrat ohlady len na nasich chlapov. Oni si lahko zvyknu a spohodlneju ;-). Na tom nie je nic zle. Ale daj mu sancu o teba bojovat. Bud trochu lahostajnejsia voci nemu, zacni viac robit to, co chces ty. Daj mu najavo, ze nie si na neho odkazana a ze vies zit aj sama. Je to mozno paradox, ale tmelom vztahu nie je byt neustale spolu, ale vytvarat napatie, kedy jeden bojuje o druheho. Ved si spomen, tak to byva na zaciatku kazdeho zamilovania.
neviem, mne to príde akoby ti vyčítal to, že ste išli do podnájmu, keďže predtým ste predpokladám bývali v dome jeho rodičov a tam teda nastávali konflikty .. preto sa on teraz snaží a je dlho v práci, aby ste to všetko utiahli a preto si radšej nájde čas na kamošov a ne na teba, lebo predsa len s tebou býva, je s tebou "stále" a takto ti dáva najavo, že on asi až tak o tom podnájme presvedčený nebol .... tak mi to príde
aby unikol, buď predomnou alebo z bytu
Unikol pred čím,ako to myslíš?
vieš čo pandorica? Ja sa lem bojím, toho, či somnou nie je len z pohodlnosti, a že sa mu páči myšlienka spoločnej budúcnosti len z pohodlnosti a preto to robí pre nás.... ja neviem je to komplikované. Neviem či to robí pre nás, alebo pre seba aby unikol...
AfterEight nenám pocit že by sme spolu nekomunikovali, práve naopak snažíme sa o tom rozprávať ale je to presne tak ako to napísala pandorica. Muži nie sú schopný hovoriť o svojich pocitoch a na to aby niečo robili ich treba jednoducho naprogramovať. Ale to som si už všimla, že čím sa viacej snažím, tým je to horšie. Ja mám len pocit, že už som vyskúšala všetko, možno je naozaj na čase nechať to voľne plávať a prestať na ňom tak veľmi lipnúť...
Ano 5minút je tak akurát strop, dokedy zvládne komunikovať.Môjmu sa potom "zastrú" oči a viem, že už nereaguje, fakt sú niekedy srandovní.Ale vážne Bubu,asi by si sa s ním ozaj mala skúsiť porozprávať, ale k veci a žiadne výčitky.Hlavne nie typu:Ty nikdy... a Ty vždy...Ja si myslím, že o teba stojí. Keď tvrdí, že to robí pre vás, asi to aj bude pravda,inak by hovoril, že si hysterka, že ho dusíš a nemôže pri tebe dýchať a také tie duchaplnosti.
Jasne,ved aj moj chlap sa dokaze so mnou vazne rozpravat asi tak 5 minut :D Potom je to nanho vela,ale vzdy ma aj tento 5minutovy rozhovor dokaze upokojit a nerozmyslam nad problemom stale dookola,dookola.Ved nemusi sa s nim rozpravat 2 hodiny vkuse,ale normalne si sadnut,spytat sa,ci mu nieco prekaza,ze ho nechce obmedzovat,ale ze by chcela co ja viem 2x za tyzden mat "rande" iba s nim.
Ked sa nebude chcet ani o tomto porozpravat a bude odporny,tak to asi nie je ok.
AfterEight, väčšina chlapov nemá v hlave receptory na hlbšie rozhovory a rozhovory o vzťahoch sú pre nich ako nočná mora.Zatnú sa ako malé deti a mlčia ako partizáni, nedostaneš z nich súvislej vety a potom je z toho len monológ, ktorý nikam nevedie
