Mám 24 rokov a pred pár týždňami som spoznala dokonalého chlapa, o akom som ani nesnívala. V mojich očiach je perfektný. Veľmi príťažlivý (presne môj typ) a zároveň má úžasnú charizmu. Usmieva sa 26 hodín denne tým najčarovnejším úsmevom, aký som kedy videla a hľadí na mňa tak zaľúbene, že sa pri ňom roztápam. :) Už teraz som presvedčená, že som v ňom našla seba. Ak je to pravda, že kedysi dávno, pred stvorením sveta sa každá duša rozdelila na 2 polovice a zostúpila na Zem ako muž a žena, tak on je určite moja druhá polovica. :) Máme rovnaké iniciály, rovnaký dátum narodenia s 10-ročným posunom, rovnaké oči, dokonca sme mali v minulosti navlas rovnaké zranenia!!! Vlastníme rovnaké veci - kúpili alebo vyrobili sme si ich dávno predtým, ako sme sa spoznali. Vždy vieme, na čo ten druhý myslí, dokonca vždy viem, ako sa cíti, aj keď práve nie som s ním. Viem, že som ho nestretla náhodou.
Čo ma ale trápi, je úplne nejasný strach. Nepríjemný pocit, že niečo visí vo vzduchu. Ten hnusný pocit mám už od začiatku. Keď som s ním alebo keď spolu telefonujeme, je všetko v poriadku. Vtedy sa cítim najšťastnejšia na svete. No akonáhle som bez neho, vtieravý pocit sa ihneď vráti. Neviem to vysvetliť, neviem čo to je, neviem prečo to je. A viem, že aj on to cíti. Už mi to povedal.
Viete mi to niekto vysvetliť? Zažili ste niečo podobné?
