Ako sa dostať preč? Dalej to už nejde...

Zdravím,mám čerstvých 17 a potrebujem,najmä od skúsenejších radu.Chodím na 8-ročné gymnázium,kde sa trápim už siedmy rok, dennodennévé útoky,doslova šikana spolužiakov,predovšetkým ehm,spolužiačiek,večné riešenie mňa celou triedou,nepríjemných situácií je xy...už ma to všetko nebaví počúvať,znášať...verila som že si na to zvyknem,nezvykla,stresy mám každé ráno pred školou,mala som aj problémy ked som bola poza školu pred dvoma rokmi,a je to len horšie...obzvlášť tento siedmy ročník,hned na začiatku ma podrazil najlepší kamarát(spolužiak!)kvôli ktorému som bola ochotná tam bojovať,ale teraz to už nemá cenu...další fakt je že cez letné prázdniny som bola v zahraničí,kam sa chcem vrátiť,chcem tam odísť a žiť,chodím do jazykovky(kde s ľudmi v pohode vychádzam),po škole sa ten cudzí jazyk učím aj doma,vždy,aby som bola vybavená tam ísť ale to je vedľajšie teraz....otázka moja je ..ako sa dostať zo školy nejakým spôsobom preč a prestúpiť na inú?,nie je to môj rozmar,uvažujem nad tým už dlhšie,neviem ako apelovať na rodičov,oni vedia o mojích problém,no neriešia to,donedávna som sa snažila neriešiť ani ja aby som nerobila problémy ale situácia je už neúnosná..čím skôr potrebujem odísť,musím aby som sa nezbláznila úplne..ešte aby ste mali obraz o mojích rodinných pomeroch..žijem s rodičmi a mladším bratom v rodinnom dome,podmienky máme dobré až priveľmi taktiež naše vzťahy medzi nami sú super,rodičia sa ľúbia,ľúbia nás a spravili by všetko pre mňa,no až na tú školu...ja nie som svätá ale snažím sa,učím sa (oproti pominulých rokoch lepšie) doma pomáham,nefajčím,nepijem,neflákam sa s pochybnými partiami,von idem tak raz za mesiac s 2-3 kamoškami...tak prosím hlavne tých čo si prešli niečím podobným , čo mám povedať rodičom? poslednom čase im to už hučím do hlavy denne ale stále si myslia že to prejde nejako,ja však viem,že neprejde... tým,ktorí si toto prečítali,dakujem..