Naviazana . . . ako to zvladnut?

Príspevok v téme: Naviazana . . . ako to zvladnut?
Truffla

Ahojte....

Mam 19 a naviazanie je nieco, co mi zivot neskutocne komplikuje. Stalo sa mi to uz minimalne 3 krat a teraz sa mi to stalo znova. Myslela som ze som sa zamilovala, co si myslim ze aj trochu som zamilovana ale v tomto pripade ide skor o to navizanie a nici ma to.

Mam kamarata, starsieho a je okolo nas milion veci blbych a nemozme sa moc stretavat, len tajne, ale naprike tomu vsetkemu ked mi je zle smutno zavoalm mu, stretneme sa a je velmi zlaty ku mne. Niekedy sa vyplacem niekedy len tak kecame o situacii a o zivote. A problem je ze:

ja som bv strese asi zo vsetkeho ale z neho mimoriadne a 99 percent stresu z neho je bez dovodu. Zo stresov mam zapaleny zaludok, krce, nejem niekedy ked mam blbu chvilku, nespavam niekedy poriadne;... a napriklad vcera som bola len tak v strese z toho, ze som mala silnu potrebu ho vidiet. A bola som uplne mimo. Hlava ma bolela mala som take krce ze az, plakala som... a ked sme sa stretli, bolo dobre. Ulavilo sa mi. A potom mi je celkom dobre, az zrazu na man pride slaba chvilka a nie som schopna nicoho a jedine co mi v tom moemnte pomoze je sa s nim stretnut, porozpravat sa, on ma obijme a je to. Ale to takto nemoze fungovat vecne, lebo mi to rozobere zaludok, praksne mi hlava alebo ja umriem od hladu a vycerpania.

Co mam robit aby som sa odviazala? Stalo sa mi to uz predtym, ono preslo to vacsine tak, ze som s tymi ludmi prerusila kontakt osobny, ale s nim to nechcem prerusit. To by som nechcela a ani on by to nechcel a tak.

Mate s tym niekto skusenosti? Ako to proste zlvadat? Ked vidim ze prisiel domov z roboty, hned mam bolest brucha, slzy v ociach a nutkanie mu volat alebo pisat alebo vidiet. Chcem byt uz v pohode bez neho, ale zaroven byt s nim stale kamaratka ale nebyt navizana.

Beriem aj antidepresiva, dokonca aj take ze proti stresu a na nejake gastro veci zo stresu, a pomahaju trocha ale tieto emocie ked sa dostavia, neviem co mam robit.

Prosim vas o radu lebo nevladzem.... na druhej strane ale musim podotknut, ze som stastna a rada zijem, viem sa zabavit, ono su to len take chvile alebo dni.

phoe

Jeej Trufla, dlho si tu nebola. To nie je ten športovec ? Normálne ho miluješ, chceš ho vlastniť. Chceš s ním stale byť, lebo je ti s ním dobre. A ziarlis na ňu, lebo ona je s ním a ty nie. Prečo spolu nechodite? Nemas ty citový deficit u otca?

Truffla

Praveze to nie je o tej ziarlivosti... to ej len jedna vec. Mna skor ubija to ze mam potrebu s nim byt.

On ked vidi ako obidve sa trapime tak sam ma strasne vycitky svedomia a trapi sa tiez. Chce ist k psychologovi, ze asi s nim neni nieco v poriadku ked takto ublizuje ludom. A preto mu aj chcem povedat pretoze ja viem ze to nie je jeho problem co sa mne deje... mne sa to stalo uz viac krat a on na tom nemam ani minimalny podiel viny.

Len neviem ako zareaguje. Viem ze to pochopi, on je super a citlivy. Ale predsa je to taka vec ze > so tebou posadnuta co s tym ? Chcem to vyriesit bez toho aby sme sa prestali stretavat, chcem to vyriesit tak, aby som nemala to nutkanie a nemala taku potrebu... Inak pred par tyzdnami to uz zacalo byt dobre ale potom ma to zase prepadlo.

A ked sa mi to stalo s niekym inym, vacsnou sa to rieslo obmedzenim kontaktu... ale naposledy ked sa mi to stalo s mojim pseudo frajerom, nevladala som a jeden den som si povedala ze koncim. Uplne sa to vo mne zlomilo a par hodin na to som bola uz uplne v pohode ako keby sa ten pol rok predtyma ni neudial. Bavili sme sa dalej... ale mna uz to tak nedralo a nemala som tu potrebu. A chcem sa do toho momentu dostat znova. Chcem aby ked sa zacneme normalne stretavat, potom ako to vyriesi s byvalou ktora sa musi dat dokopy, tak aby som nemala stres z neho a aby tie stretnutai bolipohodove pre mna.. a aj aby som ho teraz nemusela otravovat s mojimi zufalymi stavmi... teda nie su uplne zufale ani neplacem len raz som plakala, ale vidiet na mne ze som vycerpana neskutocne a znicena z toho vswtkeho

Truffla

Ahoj, mam vela kamratov... a vela blizkych kamratov.. Ja som velmi otvorena a mam minimalne 7 ludi, ktori sice nie su pre mna najlepsi kamarati, ale oni mne hovoria take veci, ake nikomu nehvoria.. Kedze som otvorena, tak aj ludia byvaju ku mne. A preto mam s nimi blizky vztah. Oni ma vzdy vedia rozveselit a naozaj nemozem povedat ze som sama.... Nic si nenahradzujem praveze.
Len mam take stavy niekedy a hlavne nutkania volat pisat, repsektive prejst sa okolo jeho domu ci je doma alebo ci tam nahodou nie je jeho ex, i ked som si na milion percent ista ze sa dokopy nedaju... a viem aj dovod preco tam chodi, sama ma psychicke problemy a on ej dobrak tak jej pomaha atd cize chapem ze je tam a viemz ze spolu nic nerobia ani spolu nejsu, ale predsa mi je z toho zle...

tbl555

Nie si náhodou samotárka? Máš kamarátov,vzťahy? Ubíja ťa vlastná osamelosť a východiskom je len stretnutie s tým chlapcom? Mohol by ho nahradiť hocikto iný, kto by ti venoval trochu času, spoločnosť, pochopenie, úsmev - ? Vieš existovať sama bez akejkoľvek spoločnosti? Ak áno alebo ak nie, prečo?