Som zly hostitel a neviem to prekonat

Príspevok v téme: Som zly hostitel a neviem to prekonat
elffina

Neviem sa tesit z navstev, citim velky stres, ovlada ma pocit sialenstva, citim, ze mi naburavaju moje sukromie, a neviem, ako to prekonat, aj ked sa snazim.

par krat do roka musim par rodinnych navstev zniest u mna doma, ale je to cista katastrofa, Cely cas cakam, kedy odidu, neviem sa z nich tesit, aj ked ich mam rada, citim sa ohrozena, obmedzovana, som zly hostitel, iba kava a voda, a neviem sa toho pocitu zbavit. Potom ked odidu, citim velku ulavu, ale na druhej strane ma mrzi, aky som zly hostitel.

Napriklad, mam psika, oni su nepsickari, tak musim davat pozor na mojho psika, aby sa k nim nepriblizoval, aj ked je to cisto domaci psik,
musim sa tvarit, ako ma zaujimaju ich temy, aj ked ani neviem, o com sa bavia, len prikyvujem, lebo ma to nezaujima, telku vypinam, aj ked ja ju mam cely den pustenu ako kulisu, davam si pozor, co hovorim, lebo moj humor nechapu, a nechcem im ublizit,
pytaju sa ma na take veci, na ktore nechcem odpovedat, lebo ja nie som taka zdielna, a tak musim tocit nezmysli, aby som odputala ich otazky, ja sa celkovo velmi nezdvoverujem, preto ich otazky su pre mna nepripustne, aj ked oni to tak nevidia

Agnes998

A to preco sa musite stretavat pri kazdom sviatku a vzdy este k tomu u teba? My v rodine sa stretavame tam 2-3x do roka, vzdy spojime sviatky kto mal v poslednom case dokopy a potom je na oslave vzdy hned niekolko oslavencov. Stretavame sa skoro vzdy u stryka a tety, to preto, ze oni maju velky dom a zahradu, v lete sa da sediet aj vonku, je to priestranne, zaroven teta je dobra hostitelka a ju to bavi, rada pre nas pripravuje pohostenie. Skusali sme sa kedysi stretnut aj u brata a svagrinej, tiez maju dom, ale oni prave nie su typy na hostenie, vsetku robotu sme museli robit za svagrinu, ako pripravu chlebickov a pod., lebo ona tiez jaksi na to nebola. No ale videli sme, ze im tato rola proste nie je po voli, tak uz k nim nechodime, respektujeme to. Tvoja rodina by ta mala rovnako respektovat a zacat sa stretavat u niekoho ineho alebo proste niekde inde, na chate, v restike, moznosti su. Nie kazdy je typ hostitela, ze ho to bavi, ze sa v tom vyziva, na tom nie je nic zle, tak im to proste normalne asertivne oznam, maju ta radi, tak to budu urcite respektovat. Ak ta nebavia temy ktore vedu, zaved temy, ktore ta bavia.

elffina

sviatky- nie som lakoma, dam vsetko co mozem, ale radsej im to nabalim, neponukam, nechcem, aby boli dlho, som vtedy vo velkom napati, nic som im nedala jest, ale zbalila som im pri odchode, ja viem, je to zle, a trapi ma to, ale vo mne ma to znicuje, neviem to odtranit, neviem s nimi komunikovat, lebo ich temy ma nezaujimaju, a ich zase nezaujima to, co mna v skutocnosti zaujima, ja ich tym ale nezatazujem, neocakavam od nich, aby mi robili spolocnost, ale sa aspon pretvarujem, a tvarim sa, ze ich pocuvam, a im prikyvujem, a pes, uz su ticho, ale ich pohlady hovoria za vsetko, a nemozem predsa drzat mojho psa u mna doma na voditku, len preto, aby im neprekazal

GoFruit

Na mikulasa a den zien sa musi stretavat rodina? Ejha. No to by som ani ja neprezila. Ale tak ako pisem ja si domov nikoho nevolam len jednu dve kamosky.

elffina

ja som pred tym taketo navstevy ignorovala, odmietala som ich, bola som ciernou ovcou rodiny, ale stale ma to trapilo, neskor som chcela najblizsim spravit radost, byt mila, ustretova, tak som ich zavolala, skusala som sa pretvarovat, aby som im spravila radost, naozaj ma maju radi, aj ja ich, ale pre mna to boli stale muky, povedala som si, ze vsak raz za rok to snad vydrzim, ale, spocitala som vsetky sviatky a z toho vyslo, ze tych spolocnych rodinnych stretnuti je viac, ako mojich volnych sobot a nediel, kazdy mesiac vyjde 1-2 x nejaky sviatok (narodeniny, meniny, sviatky, prazdniny, Velka noc, mikulas, dusicky, den zien..), samozrejme, ze sa tomu vyhybam, ale velmi ma to trapi,

a stale je napadane moje sukromie, nechcem, aby videli do mojho sukromia, ked su u mna, vtedy musim byt este obozretnejsia, ako ked sa stretneme len tak vonku,

zazivam velke stresy, napatie,

chcem to zmenit, mam ich rada, chcela by som zo mna odstranit ten znicujuci pocit, chcela by som sa tesit, ze sme spolu, ze ich mam, keby aspon nechodili vsetci, ak len jeden z nich, este sa to da, ale ak ich je viac ako jeden, uz to nezvladam

woo

to akoze takto na vianoce? tak snad raz dvakrat do roka to prezijes. tak pes, no, to neviem poradit, ale ty si majitelka, tak nakaz detom nech ho nechaju na pokoji, daj si ho ku sebe a pohostenie, no ved to snad nie je problem mat doma nachystane cosi pre navstevy...preco len kavu a mineralku, to si taka lakoma? a ze ta nebavia reci, tak sa nauc viest konverzaciu tak, aby ta to aj bavilo alebo to proste nejak preži.

Agnes998

Bud viac asertivna, proste si presad, ze u teba doma ti to proste nevyhovuje lebo pes atd., trvaj na tom, ze sa stretnete niekde inde. Urobite kompromis, aj sa stretnete, ale ty nemusis riesit vsetky tieto veci okolo toho. Neries veci typu zeby sa urazili, ty sa mozes tiez urazit ze neznasaju tvojho psa a robia okolo neho cirkus

GoFruit

Ja ta chapem. Ja k sebe nikoho nepozyvam som ina a nechapu ma a ja ich. Nemienim im nic pripravovat kedze som nevariaca. Ak sa u mna aj niekto objavi tak uz cakam kedy odide.
Nesnaz sa byt niekym inym len preto aby si sa zapacila nepretvaruj sa a bud sama sebou.

elffina

so psikom je to tak, ze oni psov vnimaju ako problem, ktory znamena zatazovanie. svagrina je alergik, deti pri psovi vrieskaju, piskaju, jacia, neviem, ci skor chranit psa, alebo deti, ku otcovi a starsim sa psik ide rad pomojkat, no ja vidim, ze dospelaci ho len trpia, kedze vedia, ze ja psika nezatvorim do druhej izby, ja som ako na ihlach, dospeli su uz starsi, vynucuju si pozornost, a mna fakt nebavi sa bavit o chorobach, pohreboch a tak, ale tvarim sa, ze chapem,
tiez som navrhovala, aby sme sa stretavali niekde vonku, ale oni velmi chcu prist ku mne, vnimaju to, ze sme predsa rodina, v lete sme mali dohodnutu u mna grilovacku, v posledny den som to zrusila, lebo som citila velmi velku paniku, ako zvladnem vsetkych pocas 10 hodin, bola to pre mna strasna predstava, dusilo ma to, ked som kazdemu zavolala, ze stretnutie sa rusi, velmi mi odlahlo, aj ked mi ich bolo luto,
neviem sa pri nich uvolnit, neviem byt sama sebou, prisposobujem sa im a velmi ma to vycerpava, potrebovala by som dalsi den na regeneraciu, ale volna mam velmi malo,

skusala som to brat prakticky, ze vlastne sa nic nedeje, ale akonahle malo dojst k stretnutiu, vnutro mi zaplavila velka tazoba, dusenie, panika, a uz s tym som nevedela nic robit,

ak sme sa niekedy stretli niekde vonku, tam som bola v pohode, aj som sa bavila, nic ma nezvazovalo, za nic som nezodpovedala, kazdy si robil co chcel, mohla som odist kedy som chcela

Agnes998

Tak asi nie si az taky zly hostitel ked k tebe stale radi pridu na navstevu. Ak ti to nie je prijemne v byte, skus zariadit sa stretnut niekde inde, mozno sa budes citit lepsie a uvolnenejsie. Na psa davat pozor, to moc nechapem, preco ako? Oni neznesu aby k nim prisiel? To je trocha divne, naozaj im ten pes tak vadi? Moj stryko ma tiez psa, predtym mal dvoch, u neho sa casto konaju rodinne oslavy a ten pes je velmi spolocensky, vzdy ho vsetci hladkaju, nikto s nim nema problem. A o tom ostatnom sa skus porozpravat s nejakou psychologickou, vyzeras byt silny introvert, tu o sebe pises ale malo na to, aby sa to dalo nejak sudit a vodit zavery, ci nejak viac radit.

lilyiankaa

chyba nie je v tom, že si zlý hostiteľ, ale v tebe ... to nie je o káve a minerálke a o tom, aby si dávala pozor na svojho psa ....ale o tom sa stretnúť s kamarátmi a blízkymi a porozprávať sa ..ty máš skôr problém v komunikácii, nevieš sa zapojiť, nezaujímajú ťa a preto nechápem, prečo sa s nimi stretávaš (aj keď ano, stretávať sa s rodinou a priateľmi je potrebné)