Stres môže pomáhať pri rozvoji rakoviny, zistili vedci v novej štúdii

Štúdia ukázala, že dlhodobý stres vyvoláva zmeny v imunitných bunkách, ktoré potom pod tlakom pomáhajú metastázovaniu rakovinových buniek.

Zdroj: Freepik.com

Rakovina oficiálne nie je spôsobená stresom, ale stres sa na jej vzniku môže čiastočne podieľať. Podľa Európskeho kódexu proti rakovine stres nie je uznávanou príčinou rakoviny.

Napríklad z veľkej štúdie európskych mužov a žien v mnohých rôznych pracovných prostrediach vyplynulo, že stres pri práci rizikovým faktorom vzniku rakoviny pravdepodobne nie je. V stresových situáciách ale môžu byť niektorí ľudia náchylnejší na nezdravé správanie, ako je fajčenie, prejedanie alebo nadmerné pitie, čo zvyšuje riziko vzniku rakoviny,“ stojí v dokumente.

Nová vedecká štúdia však ukázala, že dlhodobý stres vyvoláva zmeny v imunitných bunkách, ktoré potom pod tlakom pomáhajú metastázovaniu rakovinových buniek. A to vedie k šíreniu „pokazených“ buniek do ďalších častí tela a šíreniu rakovinového bujnenia.

Autori štúdie tvrdia, že tieto výsledky sú dôležité hlavne pre fázu liečby, kedy sa pacient dozvie svoju diagnózu: práve vtedy by mal byť čo najviac v pokoji, ale výsledky samy o sebe často vedú k stresu, a teda k opačnému výsledku, než pacient potrebuje.

Stresové hormóny ovplyvňujú imunitné bunky

V rámci štúdie na myšiach zistili, že stresové hormóny ovplyvňujú správanie takzvaných neutrofilov, čo sú imunitné bunky, ktoré sú jednou z prvých línií obrany proti infekciám. Stres u myší viedol k vzniku štruktúr, ktorým sa hovorí NET alebo neutrofilné extracelulárne pasce.

Tie vyzerajú ako akési pavučinky a neutrofily ich využívajú na podobný účel akú pavúky: lapajú do nich choroboplodné zárodky. To znie, akoby stres pomáhal, ale vedci v tejto štúdii odhalili ešte jednu vlastnosť NET: je to ideálne prostredie, v ktorom sa môžu usadiť rakovinové bunky, ktoré potom môžu ľahšie metastázovať.

Na to, aby sa výsledky výskumu uplatnili v lekárskej praxi, je zatiaľ ešte príliš skoro. Podľa autorov sú potrebné ďalšie štúdie, a to najskôr na myšiach, neskôr aj na ľuďoch. V imunitnom systéme je totiž obrovské množstvo faktorov, ktoré pôsobia súčasne proti sebe, aj synergicky.

Výsledky ale naznačujú, že je dôležité udržiavať pacientov s rozvíjajúcou sa rakovinou v pokoji, bez stresu. Výskum má tiež potenciál zamerať sa na vývoj potenciálnych liečiv, ktoré by mohli rozbíjať pavučinky NET, čím by sťažovali rakovinovému bujneniu možnosť šíriť sa organizmom.


Prečítajte si aj:

Imunoalergologička: Chronický stres a duševná nepohoda vedú k vylučovaniu hormónu kortizolu, čo oslabuje imunitu

Šťastné partnerské vzťahy znižujú stres a zápal u žien, ktoré prežili rakovinu prsníka