Priatel vo vazbe

Príspevok v téme: Priatel vo vazbe
mia89

Moj priatel je vo vazbe a caka na trest, existuje nieco horsie vo vztahu, ktory klapal a mala som pocit ze je to ten pravy? Zazil niekto nieco podobne? Mam naozaj depresivne stavy, nedokazem sa s tym vyrovnat a bojim sa aj o neho. Mam 25 pomaly sme si planovali rodinu. Ako sa da s nieci takym vyrovnat?

mia89

Najskor som.citila hnev za to ze to dopustil strasny potom, hystericke zachvaty placu, uzkost. Nemozem mysliet na nic ine okrem toho sa velmi bojim aby to zvladol on.

mia89

Neviem kolko dostane este len caka, ja este marne dufam ze sa mi vrati. Hrozi mu az 6 rokov co je neuveritelna doba lebo ked si premietnem co vsetko som zazila za tu dobu. Som v case kedy by som sa uz mala usadit keby to boli dva roky cakam. Ale vsetci do mna hucia ze mam zabudnut a ist si svoje ale to sa neda. Je to este len tyzden a este som nedostala list a ja som ku poslala dnes druhy. Kazdu sekundu na neho myslim neviem sa na nic sustredit. Chcela by som dufat ze vsetko bude dobre a ani neviem co chcem pocut mozno sa len vyzalovat niekomu kto ma hned neodsudi. Som psychicky v strasnom stave :(

bibika1972

a potvrzuje, vyzbroj sa trpezlivostou ty aj on, tam vsetko trva, oni maju svoje pravidla ., pre nas svet nepochopitelne..a je pravda ze sa zmeni...moj syn tam isiel ako hlupe naivne nevyzrete dieta, dnes je to uz dospely muz s nazorom,.. verim ze mu to ostane aj ked dojde domov., vtedy boli prvy kamarati , a tak aj dopadol. ale som tu pre neho , aj ty bud, bude ta potrebovat, aj ked sa bude tvarit ze nie , drzim palce velmi...

bibika1972

ahoj , neviem ci je to iste ale ja tam mam syna uz 2 roky, a viem co prezivas, aj ja som si myslela ze sa mi to nikdy nemoze stat, kedze som sa o syna az prilis starala, nedalo sa ustrazit. aj ja som mala depresivne stavy, bola som nato sama, som rozvedena..nevedela co bude. viem ake stavy ta chytaju, mna najprv zlost , myslela som ze ho zabijem / 3 kradeze v hodnote 300 eu spolu / on mal 19 . to trvalo asi 2 tyzdne, kym nenapisal list, potom neskutocna sila stat za nim a pomoct mu ako sa da , to sa striedalo s bezmocnostou voci tomuto statu a ich pravidlam ked za kradeze mas viac hrozilo mu 7 - 10 rokov ..stale nejaky problem , furt nieco sa komplikovalo, sudy odvolania atd atd., nakoniec sme to zvladli, syn ma drzal, ked prisiel list s dobrou naladou bola som ok aj ja, ked naopak aj mne bolo na h... zabijalo ma ze ho mozem vidiet raz za tri tyzdne, a kontakt len pisomny .. akopu inych pravidiel, najhorsie to bolo vo vazbe, on bol az rok, zazil tak kadeco, teraz je v 1 tke, mierne strazenej, a vlastne cakame na PP v marci a neviem sa dockat...neda sa s tym zmierit, ani zvyknut si , chyba vzdy...kedy nieco rada ti poradim., :)

ale no

Ahoj :)
mám kamaráta ktorý sa dostal do väzenia v čase keď bol zasnúbený. Jeho už terajšia manželka ho počkala. Majú už aj dieťa.
Záleží to len na tebe. Ak ho miluješ a akceptuješ to za čo mu hrozí väzenie tak ho počkaj kým bude späť na slobode (no teda pokiaľ nedostal doživotie, čo si nemyslím.) Možno to vážmu vzťahu pomôže a upevní sa to medzi vami ešte viac. Ten kamarát o ktorom som písala v úvode si svoju manželku veľmi váži za to čo pre neho urobila.
Podotknem ešte, že väzenie človeka dokáže výrazne zmeniť. Takže ak sa rozhodneš ho počkať a ostaneš s ním v kontakte tak sa priprav na výkyvy v jeho správaní a daj tomu všetkému čas a hlavne ho nechaj nech sa s tým v prvom rade vysporiada on sám. Teraz to neber v zlom ale môžeš mu byť zo začiatku "na obtiaž" a on aby ťa netrápil bude na teba protivný a môže sa s tebou rozísť v domienke, že ti to uľahčí. Otvorene sa s ním o tom porozprávaj, akceptuj jeho "stavy" buď mu oporou a daj tomu čas. Vyzbroj sa trpezlivosťou a bude to dobré.
Veľa šťastia!