Sebaposkodzovanie

Príspevok v téme: Sebaposkodzovanie
LadyOpium

ahojte chcela by som sa spytat ako prestat so sebaposkodzovanim..robim to uz 4 roky a neviem uz ako dalej...stratila som koli tomu aj velmi dobreho kamarata kroy sa mi snazil pomoct a ked videl ze je to marne vykaslal s na mna...

zacalo to vlastne tym, ze som si skrz depresiu chcela podrezat zily nepodarilo sa mi to , no ten pocit, ked isla zo mna ta krv ma uspokojoval, sposoboval mi psyhicku ulavu tak som to robila cim dalej castejsie... najhorsie na toom som bola ked som sa pohadala s kamoskou-nie vsak koli rezaniu a ja som sa zacala rezat az tak ze som mala po rukach hnisave rany, ktore sa nechceli zahojit...

cez leto som musela chodit vzdy v dlhych rukavoch aby si to nikto z okolia nevsimol... stale musim mat u seba nieco ostre, najviac ziletku ale niekedy mi postacia na to aj nechty pripadne palicka od lizatka pokial uz fakt nic ostre nie je na dosah... skusila som mnoho psychiatrov, psychologov, hospitalizacie, rozne kombinacie antidepresiv, no nepomaha...

preto sa pytam-je nieco co ma dokaze psychicky uspokojit v takej forme ako rezanie?

PORADTE PROSIM, LEBO JA UZ SOM ZUFALA

sponka

všetko,prečo sa to nema robiť vieš.Skus sa zamyslieť,že raz budeš mamičkou a to tvoje dieťa sa opyta ...mami čo maš take jazvy na rukach?Čo mu povieš?Asi mu povieš,robilo mi dobre ubližovať svojmu telu.

cokoladka898

ja by som tiez prispela k diskusii. tiez si ublizujem, ale nerezem sa. ja sa strasne skriabem. naposledy som skoncila na ATB, tak strasne do hlbky to zaslo, ze som s tym nevedela prestat. na zaciatku to boli, ale po chvilocke bolest prechadza k takej ulave, ze je tazko popisat ten pocit. resp. ten kto s tym nema skusenosti nepochopi. najradsej by som chcela patrit k tym, ktori to nezazili a nechcela by som to chapat, ale nejako som tomu podlahla. ziletku som ani raz neskusila, lebo viem, ze jazvy ostanu. to viem tak ovplyvnit. aj ked rany po skriabani (skriabem sa ako besna) su tiez, ale nemaju ten charakter ako po ziletke.
bola som viackrat hospitalizovana na depresiu, uzkosti a nejaka hranicna porucha osobnosti, ale nie priamo ako sebaposkodzovanie, to bol kvazi ako nasledok depky...
uzivam AD, aj antipsychotika, benzodiazepiny, hypnotika...viac sa asi ani neda...
chcela by som nabrat nejaku vnutornu silu, vnutornu silu aby som tomu uz nepodlahla, ale som strasna pesimistka v tomto.

neviem ako dalej...

chrono

Sebaposkodzovanie a nasledne uspokojenie je nasledok sebanenavisti,moze to mat viac pricin ako traumy v detstve,nezvladnute problemy,neindetifikovanie sa z vlastnou existenciou,ci poruchy sebahodnotenia.Liecba spociva v uzivani antipsychotik,modulatorov a stabilizatorov nalady,psychosocialnou terapiou a uzkou spolupracou z lekarmi.To,co sa s tebou teraz deje bude minulostou,po vylieceni a odozneni atakov sa budes sama cudovat,ako si mohla v sebanenavisti zajst tak daleko.