Ahojte,
rád by som si vypočul vaše názory v môj aktuálny problém, alebo aktuálnu situáciu v ktorej sa nachádzam, ak chcete :) V poslednej dobe sa tu nejak rozšírili vlákna o tom, ako ľudia nemajú priateľov, väčšinou, ako to tu tak pozorujem, ide o mladých ľudí. Ja sám mám ten istý problém. Mám 24 rokov a nemám priateľov, a neviem nadväzovať kontakty. Vo face-to-face styku to nebýva až také zlé, ale ja jednoducho neviem, ako si udržiavať priateľstvá. Tým pádom nemám s kým tráviť čas. Celé to ešte k tomu doráža facebook. Na facebooku mám pridaných mnoho ľudí a som deprimovaný všetkými tými fotkami a statusmi o ich živote a aktivitách. Pritom ja sám mám pocit, že nežijem. Strašné je to v čase, keď má človek skúškové a mal by sa venovať veciam, ktoré sú podstatné pre neho, a nie zabíjať čas rozmýšľaním nad tým, aký je jeho život bezcenný a bez akéhokoľvek významu. Životy tých ľudí možno len na fb vyzerajú tak zaujímavo, ale tí ľudia aspoň niečo robia. Ja by som bol tak rád nimi, ale miesto toho, aby som vyvinul akúkoľvek snahu sa tomu všetkému len prizerám, a čas plynie a plynie. Mám pocit, že nič nebudujem, štúdium beriem ľahkovážne a len sa tomu všetkému prizerám. Akoby som bol nejaký nestranný pozorovateľ, ktorý túži po množstve vecí ale tie všetky sú nehorázne vzdialené. A miesto toho, aby som sa venoval svojmu rozvoju a aby som sa im priblížil, nerobím absolútne nič. Taký život ne-život. Taký ten pocit že niekde chcete naozaj patriť, a byť súčasťou partie či komunity, ale nejak v tom zaostávate. Každý má v mojom veku niečo vybudované, a keď aj zrovna nie kariéru, tak aspoň základňu priateľov a známych, s ktorými zdieľa svoj život. Všade radia naučte sa vydržať sami so sebou, a vedieť vôbec byť sami so sebou, to je najdôležitejšie. Ale ja jednoducho chcem niekde patriť. Mám pocit že to nedokážem, nedokážem ľudí natoľko osloviť, aby vedeli kto som. Aby si ma zapamätali a aby mali aspoň taký ten štandardný záujem o môj život.
Taký ten život - neživot
to je problém viacerých ľudí, ale nedokážem to zmeniť. okolie povedalo mi aj, že ako to robiť. vraj som typ človeka, o ktorého sa nejaví záujem tak zatiahne. nie som však bohužiaľ vtierka a to je problém. zopár kamarátov mi vyčítalo už, že zavolám 5-6 x. oni to odmietnu a ďalší krát už nezavolám. len má stretnú náhodou von a tak ma pozvú niekam. proste mám takú povahu, že skúsiť skúsim, ale keď nechce tak nech nechá to tak. ja si dokážem nájsť i iné aktivity, navyše tolerujem osobný život svojich kamarátov, čo je zrejme na škodu veci... som bohužiaľ veľmi tolerantný chlap.
ahoj, tak teda napíš, budem rád :) letthemenu@gmail.com
no tak to ako by si pisal o mne :)
ja mam tiez skuskove ale moju hlavu len neustale zamestnava ten pocit prazdnoty a beznadeje ..inak ja som si vymazala z facebooku vsetkych ludi s kt. niesom v kontakte, hlavne aj koli tomu ze mi bolo luto sledovat kam kazdy chodi, co robi a pod..
horsie to ale bude po tom skuskovom, teraz sa zaoberam skuskami ale potom ked skoncia ma to uz nacisto dobehne..bude to dost zle, lebo vsetky brigady co som mala mat padli a momentalne nemam nic..
no nechcem byt taka negativna ale co uz :D aspon vies ze nie si sam, ak chces o tom pokecat, nechaj mail a ja ti napisem ;)
