Ahojte,
napíšem v skratke o probléme, ktorý je pre mňa a môjho priateľa momentálne existenčný. Očakávam prosím, názor (objektívny) ale najmä chcem vedieť, či je toto prípad pre psychológa, či sa to vôbec dá riešiť. Ak áno - tak prosím odporúčania, s kým.
S priateľom sme spolu už 5rokov (2 roky spolu bývame), poznáme už asi 10rokov... Máme výborný vzťah. Teraz, ako som ukončila školu, sme sa pomaly ale isto chceli uberať smerom vziať sa a založiť si rodinu. Lenže.
Partnerova rodina (resp. rodičia) by toto aktuálne nerozdýchali. V tejto rodine je obrovským problémom môj pôvod. Ako som im zoznámila moju rodinu, odvtedy je všetko zrútené. Ide o to, že moja babka má cigánske črty (podľa nich aj správanie) a teda je to cigánka. Extrémne im to vadí, napriek tomu, že všetci v rodine sme normálni ľudia, nehovoriac o tom, že bieli, máme bielych partnerov, biele deti. Normálne sa vyjadrili, že ak by nepoznali moju babku, tak by bolo všetko v poriadku, ale takt je problém, lebo tie rodiny nebudú vedieť fungovať. Ja som tomu nepochopila, ako to môžu tvrdiť. Dôvod, prečo je toto problém mi nepovedali, vraj je to úplne normálne, a určite mala moja rodina s týmto už niekedy problém (a iba o tom neviem). Pritom moja babka (podľa mňa!) je človek socializovaný a moderný, je otvorená, komunikatínvna a pohostinná 75r žena. To, že je cigánka sme v rodine v živote neriešili, ani mi to nik nepovedal, aj keď pravdepodobne tam budú rómske korene. Ona mala totiž otca asi cigána (bol veľmi dobrý huslista, tým sa aj živil, cestoval, staral sa o mnohopočetnú rodinu). Lenže toho nepoznala ani moja mama, keďže umrel v 40tke. No už odbočujem. Problém je proste môj pôvod, ktorý je zlý bez udania dôvodu. Oni proti mne vraj nič nemali ani nemajú a majú ma radi. Ale do rodiny nie! Ak by sme mali deti - asi ich ani nepríjmu, jeho otec sa vyjadril, že nechce, aby nosili jeho priezvisko. Keď som im povedala, že moja rodina sa cíti dotknutá, tak nech im je teda odpustené, VôOBEC ma nepochopili, ako sa môže moja rodina takto cítiť, keď oni povedali len pravdu! Ja im ich názor neberiem, ale to, že kvoli tomu byť spolu nemôžme, je asi iná vec...
Koniec je asi taký, že moja rodina povedala, že sú to zlí ľudia a tiež ich už nechcú nikdy stretnúť. .. To je veľmi stručne opísaný problém č. 1.
Problém č. 2 je v tom, že môj partner sa so svojimi rodičmi celý život naťahuje len kvôli škole. On totiž dve vysoké školy nedokončil, a strašne mu to vyčítajú, strašne! Lebo ho podporovali, a koľko to stálo, atď. To že má super robotu, je na managerskej pozízii, vedie dôležité projetky - to je pre nich NIČ, pokiaľ nemá školu. Tak teraz ide študovať tretíkrát, aby si urobil aspoň Bc.- no oni sa narovinu vyjadrili, že toto mu už budú navždy vykrikovať.
Ďalej - od jeho stužkovej - čo je už asi aj 10 rokov pomaly, mu vykrikujú ako sa tam ožral a nevenoval sa im. Ja
Ďalej - moje promócie - pozvala som ich, lebo som s nimi chcela tento deň zdieľať (tam sa spoznali aj moje rodiny), no aj tak bolo všetko pokazené, lebo všetko sa točilo len okolo mňa a ich si nik nevšímal, moji rodičia podľa nich chválili len mňa a na môjho priateľa mali podľa nich hrozné správanie. Nik si jeho neváži, nik si ich neváži. Nič som podľa nich na toto významné stretnutie nepripravila, mali sme síce plný stôl ale to sa neráta, lebo to všetko priniesla moja babka, ja som len upiekla koláč, ktorý oni už aj tak jedli. A aj to bola moja rodina z toho poskladaná, že jaky som fajný upiekla a zas sa točilo všetko okolo mňa - vraj som mala povedať, že tuto aj teta vie piecť, aj oni sú šikovný. A mala som ďakovať aj im, a mala som si to pripraviť inak a podobne... No dopadlo to celé všetko zle. Také výčitky počúvam, že s mi rozum niekedy zastáva a chcem vedieť, či je toto normálne ????
Ďalej - ich syn im podľa ich vyjadrenia urobil v živote len dvakrát radosť - z toho raz keď sa narodil (sama som to počula!).
Ďalej - sme divný pár, lebo v telefónne sa máme uložených pod menom a priezviskom (keďže to je spárované s netom) a nie nejak pekne ako všetci normálni ľudia (napr miláčik a pod.). Normálne som musela priateľovi pred nimi prezvoniť, aby mi jeho oco ukázal mobil ako ma má v telefóne uloženú (????)
Ďalej - Je pravdou, že môj partner je menej komunikatívny typ, veľa vecí z neho treba ťahať , niečo niekedy má tendenciu zatajiť, aj keď ja som ho už trošku "pretransformovala", aby bol úprimnejší... Samozrejme, že niektoré veci tým pádom aj celý život zatajuje rodičom, lebo sa im niekedy bojí niečo povedať, vraj skúšal byť k nim otvorený a nešlo to, lebo aj tak bolo všetko zle. No jasné, že im strašne vadí, že ich syn s nimi nekomunikuje - a nechápu prečo. Nedá sa im vysvetliť.
Ďalej - Vraj mi na ňom až veľa vecí vadí podľa nich. Niesme dobrý pár, lebo keď niekam ideme, každý si balí svoje veci do svojho kufra a ja neviem svojho partnera ani pobaliť, raz už prišiel domov s tým , že nemal sako do kostola , potom nemal kabát. Na promócie som ho obliekla hrozne, že mal zle vypraté nohavice, lebo bol na nich biely pás, to sa perú v rukách a nie v práčke a zas oni sa museli za neho hanbiť.
Tieto a mnoho iných drobností a výčitiek som počúvala od nich celý večer. Skončilo to revom, tým že môj priateľ robí z rodičov debilov, a pozerá na nich ako na debilov. Snažili sme sa im v dobrom veľa vecí vysvetliť. Nedalo sa. Nakoniec to partnera zložilo... bolo to psycho... nikdy som takéto niečo nezažila, My v našej rodine si po sebe pokričíme aj si ponadávame ale také veci, že komu som kedy čo povedala alebo nepovedala a nepoďakovala, mi nikto nikdy nevyčítal. Vraj sme z iného sveta. No on a s nimi takto on naťahuje vraj celý život. Všetko pokazil... Súrodencov nemá.
Myslím, že pre zobrazenie, ako to vyzerá, stačí.
Chcem zorganizovať sedenie u psychológa (ktoré oni pravdepodobne odmietnu, lebo už sa tak vyjadrili včera, že tu netreba nič také), a chcem postoj odborníka.
Môže mi prosím, niekto povedať, kto je blázon a kto lietadlo?
Plus toho odborníka,s kt. by bolo možné niečo také riešiť.
Bolo a je to vyčerpávajúce. Ďakujem.