Sú moje menšie potreby zlúčiteľné s existenciou lasky k partnerke?

Príspevok v téme: Sú moje menšie potreby zlúčiteľné s existenciou lasky k partnerke?
Marek_

Ako to vlastne v tomto je? Mám strašný bordel v tom. Niekto sa chce dlho objímať, bozkávať, maznať, tráviť spolu väčšinu dňa, a čo ak to niekto tak nechce? Čo to znamená?

Vždy som si myslel že aký som romantik, že ako budem neskonale milovať svoju partnerku až si ju nájdem. Našiel som ju, teda ona mňa, no od samého začiatku som mal pochybnosti o mojich citoch. Ona totiž tak prejavovala čo ku mne cíti, ako som vyššie opísal, stále chcela so mnou byť a robiť to všetko, no mne to bývalo skôr nepríjemné a po chvíle som už nechcel. Časom sa mi to aj začínalo páčiť, ale nie toľko moc. Začal som preto o sebe pochybovať, že ju neľúbim, alebo že dokonca vôbec neviem ľúbiť. Pričom vždy som túžil po tom že už prvá partnerka bude moja životná. Chcela byť so mnou najradšej aj každý deň, no mne sa až tak veľmi cestovávať 30km za ňou nechcelo, rád som si robil svoje veci na ktoré som obyčajne potreboval dosť času, a s ňou sa stretal treba len cez víkendy.
Aj pri predstave jednoznačnej zaľúbenosti si neviem predstaviť aký to má zmysel robiť dlhšie než pár sekúnd, hore spomenuté činnosti. Je mi to príjemné a rád to robím len vo veľmi menšom množstve, a treba radšej častejšie a krátko než dlho a menej často.

Neviem jej preto ani bez pochybnosti o samom sebe povedať, že ju milujem, a ja nedokážem vysloviť niečo čo tak naozaj necítim. No dokážem sa neskutočne spochybniť, neverím ani svojim citom, bojím sa že som sa tak zmagoril že si už nedokážem v ničom veriť.

Na druhú stranu, Sme spolu rok, prepáčil som jej neveru, jej psychické problémy ktoré robili niekedy zo vzťahu peklo a aj tak som zostal, pretože som nebol schopný byť bez nej, predstava že mám o ňu prísť, že už nebudeme spolu, je pre mňa zdrvujúca, nevidím bez nej zmysel v mojom živote. Toto vždy prichádza keď hrozí že o ňu prídem, vtedy cítim akú ma veľkú hodnotu pre mňa. A to je aj teraz...
A keď je všetko ok sme spolu, vtedy mám prítomné tie pochybnosti že ju ľúbim, a neviem či to nie je tým že sám si to robím, pochybnosťami z odlišných potrieb nás dvoch.

Sme veľmi rozdielni, je iná než po akej som túžil, no zistil som pri nej že to čo mi nesedí na nej nie je tak podstatné, že sú to nepodstatné maličkosti pri predstave že mám byť bez nej. Zároveň máme veľa podobného a hlavne to, že chceme byť jeden pre druhého čo najlepší. Aj po roku je tam z oboch strán tá istá snaha. Znamená to niečo či nič?
Rozídeme sa, a v druhom vzťahu zistím, že som taký istý, že moje potreby sú tak ako to bolo v prvom, a že ten rozchod s prvým dievčaťom v mojom živote bol zbytočný. Či?
Sorry za dĺžku.

Marek_

a z toho mi vychádza, že druhá priateľka ktorú ak budem mať, by v podstate mala byť ona len s iným menom...

Marek_

Keď ju strácam, uvedomujem si čo všetko má a páči sa mi to na nej. Keď sa zamyslím, a pozriem sa na to kto ona vlastne je, tak teoreticky kebyže ju nepoznám a teraz spoznám, určite by som si ju chcel získať opäť, nevidel by som nič čo by mi na nej malo odradiť. Je to kus, a dobrý človek so správnymi a veľmi podobnými názormi zároveň.

Marek_

túžim po tom čo nemôžem mať, to bude môj problém, takže moc neverím že budem niekedy milovať bez zajačích úmyslov alebo ako to nazvať, a spokojne bez túžby po niečom lepšom, lebo nedokážem si byť istý sebou, neverím si.
Najhoršie mi vždy bývalo keď som zazrel nejaké príťažlivé dievča, vtedy som začal pochybovať o mne a mojej priateľke že či som si dobre vybral. Keď som žiadne iné pred očami nemal, nebolo to. zároveň keď sa mi nejaká takto zapáčila, vždy som vedel, že to je len vizuálne, a osobnosťou alebo niečim iným mi nesadne, lebo som v tom náročný, vegetarián, nefajčiar, abstinent a tak... veľa nárokov mám, a tak odpíšem každú čo sa mi zapáči, no i napriek tomu to vo mne zbytočne zanechá tú prekliatu pochybnosť

Marek_

Chce sa rozísť napriek všetkému.
Aspoň ona to dokáže aj keď nechce. Aj tak, veď som nebol taký zamilovaný do nej ako ona do mňa, asi musíme nájsť seberovných. Aj keď som bol s ňou nevedel som sa nepozerať po iných a porovnávať, cítil som sa z toho zle, pochyboval som o sebe. Možno bude lepšie byť sám a túžiť, než s niekým a túžiť aj tak. Aspoň sa za to nebudem cítiť ako hajzel, zradca.

Práve som dnes čítal, že to ako človek prejavuje lásku môže byť často odrazom vzťahu k rodine. Ona je v podstate závislá aj na svojej mame, ťahá ju to za ňou aj keď ju nenávidí, a stále to chce dávať medzi nimi do poriadku (priateľka odišla od nej) často sa trápi pre ich vzťah.

Ja nejavím skoro žiaden záujem o moju rodinu, lezú mi na nervy úprimne povedané, nemám potrebu byť s nimi, len čo najmenej.

Díky za rady, neviem čo viac tu rozoberať

Honey

Marek_

za tento vztah som nebojovala, necitila som to tak. A v tomto pripade naozaj nema cenu bojovat ak clovek citi, ze mu ten vztah skor berie ako dava. nie je v nom stastny. Len by som v nom zotrvavala ani neviem z coho, mozno z lutosti ?
Nebolo by to fer voci mne ani voci nemu...
Preto si myslim, ze ak jeden lubi viac a druhy menej, nie je tam co zachranovat. Laska sa neda rozkazat, to proste je alebo nie je.
Vztah by mal pre obchoch znamenat to iste, chapes...obaja by mali fungovat ako celok a nie ako jednotliec.

Slobodna

Jednoducho keď príde tá pravá tak to bude úplne o niečom inom. To zistíš potom sám. Ty máš len teraz strach zo zmeny.
Zas nechcem ťa navádzať na rozchod alebo čo, len ja tam proste nevidím žiadny potenciál. Ale tak iste bojuj, ak ty máš pocit, že to nie je márny boj.

Slobodna

Marek lenže teba tá baba nepriťahuje tak akoby mala, preto nemáš potrebu zvýšeného telesného kontaktu s ňou.

Marek_

Slobodná hej jasne aj to ma napadlo, už mnoho krát :) Ale keďže to si zatiaľ ešte nechcem pripustiť, tak hľadám ďalšie možnosti :) A toto s tou závislosťou bude asi posledná.

Honey: díky ;) a tak predsa to asi je podobné, lenže predpokladám že ty si sa ho potom už chcela zbaviť, a nerobila si ako ja teraz? Snažili ste sa to spoločne napraviť? zabojovať za ten vzťah? pretože to ľudia v dnešnej dobe skoro nerobia a dosť skoro sa vzdávajú svojich vzťahov pri nejakom probléme.