Nenavidim svoju matku. Odkopla ma ako male babatko. Je to alkoholicka a flandra ktora chodila na navstevy raz za rok, nikdy si neodpustila podrypovacne reci, nikdy ma nepohladkala, nikdy ma nemala rada. Co mi kupila, mi vzdy neskor aj zobrala, pre seba. Vlacila ma po senkoch kde ma osahavali dospeli chlapi ked som bola este mala. Otca zatajila, nepoznam ho. Rodina ma vychovala najlepsie ako sa dalo ale nedajboze som chcela ist s kamaratkou na caj, alebo von ako ostatni uz bolo budes ako tvoja mater. V lete som sa nesmela opalit, aby si nemysleli, ze otec bol cigan. V skole sa so mnou niektore spoluziacky nesmeli kamaratit. Doma stale len co si pomyslia ti a tamti, casto byvali hadky, sialene vrieskanie. Dlhsiu dobu trpim uzkostou, niekedy je lepsie, inokedy horsie, snazim sa to zvladat sama. Myslite ze to vsetko mohlo mat na mna vplyv?
Mozu byt zle spomienky z detstva pricinou uzkosti?
Oni sa snažia chrániť seba,tým že tebe zakazuju,a vravia ti tie somariny "čo povedia druhý" lebo sa za tvoju matku hanbia-oni ju totiž zle vychovali a ty si pre nich nejaký "nápravny test".
Deria ti to krásne napísala..Skus si planovať čo bude po škole, ked budeš mat kamaratku,priatela , prácu ..sama si možeš všetko vylepšiť.Krásne ti ešte len bude.Zelám ti,nech ti to vyjde v živote :)
Tak to si fakt nemala lahke,:( je mi to uprimne luto. Samozrejme, ze to, co zazijes v detstve ovplyvnuje tvoj dalsi zivot a stav uzkosti mas iste z toho. Inac suhlas s Luciou. Deti nemozu za svojich rodicov a ti, ktori na teba pripadne krivo pozeraju, ti mozu byt ukradnuti, lebo tak moze rozmyslat len primitiv a pokrytec. Neboj, raz sa osamostatnis, najdes si lasku a svet bude hned vyzerat krajsie. Neviem kolko mas rokov ale mozno prechadzat najhorsim vekovym obdobim. A este...dobre, ze sa ta rodina ujala (aj ked to podla toho co pises tiez nebolo lahke) ktovie ako by si bola pri matke skoncila. No co uz, zivot je tvrdy ale netreba sa dat zlomit. A keby si mala pocit, ze to nezvladas a ta uzkost by sa stupnovala, porad sa radsej so psychologom. Drz sa!:)
je mi naozaj luto, ze si musela takto prezit najkrajsiu cast zivota - detstvo. Nesmies sa pre to podcenovat, TY ZATO NEMOZES. Preto si musis povedat, ze svoj zivot prezijes inak ako tvoja matka a vychovas svoje dieta tak, ako si tuzila, aby vychovala matka teba, dat u vsetko, co tebe chybalo. Co si myslia o tebe ludia zato, ze tvoja matka bola aka bola, to nech ta nikdy netrapi, ty zato nemozes, dieta nemoze zato, akym rodicom sa narodi, dolezite je, akym smerom sa v zivote vyda a som si na 100% ista, ze ty sa za svoj zivot hanbit nebudes a nemusis a budes na seba pysna:D
Ahoj, určite by som ti odporúčala navštíviť psychológa, lebo zlé spomienky na detstvo majú obrovský dopad na psychiku človeka a nemusí o tom ani vedieť. Všetko sa dá vyriešiť. Môžeš to skúšať aj sama, ale niekedy ti psychológ povie o tebe niečo, čo si ani netušila alebo neuvedomovala si, a môže ti to pomôcť s tvojím problémom.
samozrejme, ze ano
Samozrejme ze ano.z coho vyrasties to ta poriadne ovplyvni a z toho si vytvaras aj o sebe nazor z citovej historie a jasne tvojej osobnosti je sebavedomie.mozes vyhladat psychologa vela veci sa da vyjasnit a korigovat a pochopis co preco je sa stalo v tvojom zivote aj ked vzdy aku mas povodnu povahu hra velku ulohu lebo druhemu sa nic nestane a ty sa budes cely zivot na to odvolavat.vyhladaj psychologa.
