Ahojte. :) chcela by som sa s vami podelit o moje trapenie a samozrejme by som vam bola velmi vdacna za rady. Mam 14 rokov (zachvilu 15) a este pred polrokom som bola vysmiate, optimisticke dieta, ktore bralo zivot s obrovskym humorom, nemala som problem sa hocikomu s niecim zverit. V juni sa to ale vsetko zmenilo. Mavala som caste problemy s bruchom a pretoze mi vysli vsetky vysledky dobre, isli sme k detskej psychologicke. Uz od malicka som bola citliva, a prezila som si par neprijemnych zazitkov cez ktore som sa ale dostala. Lenze odvtedy ako keby otvorila vo mne nejaky blok, stala som sa zase tym malym precitlivelym zdeptanym dievcatkom akym som bola. Cele leto som doslovne kazdy den boda doma , vobec som nechodila von a jedine co som robila bolo pozeranie serialov. K mojim kamaratkam som prestala pocitovat to co pred tym, boli mi ako cudzie osoby. Velmi som sa asocializovala. Pred zaciatkom do novej skoly som mala zachvaty depresii, revala som z nicoho nic vkuse sa lutovala. A najhorsie na tom je ze som sa velmi uzavrela do seba, a to ma najviac dusi. Kazdy den v skole sa tvarim ze je vsetko v poriadku, ze ma nic netrapi ale vo vnutri ma to doslovne ubija. Okolie si o mne mysli aky som bezstarostny clovek ale pri tom opak je uplna pravda a je to hrozne kazdy den hrat pretvarku ze je s vami vsetko v poriadku apri tom sa vo vnutri trapite. K tomuto sa tiez pridali stali depersonalizacie , proste mam pocit zavratov ze idem odpadnut, obcas sa mi predmety najcastejsie pismenka hybu alebo hmlia pred ocami a tiez mam niekedy pocit ze neviem kontrolovat svoj pohyb a rec. Ako keby svet proste nebol realny a ako keby som bola uplne ina osoba. Niekedy to prestane , ale zachvilu to zase pride. Najhorsie ze nie som schopna nikomu to povedat. Prosim vas , nepiste mi ze som este dieta a ze si tolen namyslam, stretavam sa s tymi narazkami odmala aky som hypochonder atd. Spociatku som si bola 100% ista ze je to sposobene nejakym zdravotnym ochorenim, ale tolko ludi na mna vytvaralo natlak ze si to namyslam ze uz vlastne ani nevylucujem ze je to zo psychiky. Velmi sa tymto trapim uz polroka, a nemozem takto proste dale pokracovat, chcela by som aby to bolo vsetko take ako predtym. Co by sfe mi odporucili robit? Jedna.. dakujem vam za odpovede a odozvi :)
Depersonalizacia - trápenie
peky nikomu nedavaj ziaden kontakt na seba, na FB uz vobec nie, ked ti to chce povedat, moze to napisat sem, je to anonymne a mozno pomoze aj inym, ak vobec powerovi ide o to...
Ahoj pesky, mohla by si mi dať prosím ťa tvoj kontakt na fb alebo na niáku inú socialnu sieť,? na tento email - cicjak-zw@azet.sk chcel by som ti vlastne vysvetliť o čo ide, ja trpím DP do teraz, a až nedávno som zistil o čom to je, takže ťa chcem skorej varovať aby si nemala dakedy také zlé dni ako ja, :)
Viem o čom hovoríš, sama mám podobný problém. A hoci to môže znieť neuveriteľne a veľmi zložito, kedže ide o psychický problém, jediné čo môže pomôcť je snažiť sa pozitívne myslieť, kedykoľvek príde ťažký stav zhlboka dýchať a myslieť na príjemné chvíle, skús si na internete nájsť dychové cvičenia, prípadne skús homeopatiká ako SedatifPC (rozpustiť v troche vody 2 tablety, 3krát denne), či zvýš príjem horčíka, napríklad Stop kŕčom, neviem či máš problémy s nespavosťou, ak tak Persen hodinu pred spaním 3-4 tabletky, 3 krát denne. Mne osobne to veľmi pomohlo, no hlavné je pozitívne myslenie, musíš si povedať že to zvládneš, že každý stav ako príde tak aj odíde, lebo je to len chvíľkové a potom bude dobre, hlavne sa tomu nepodvoľuj. Držím palce!
