Ahojte,
mam 28rokov, nemam ziadnu vysku, hned po strednej som tazko makala na svojom biznise v cudzej krajine s priatelom s ktorym vztah skoncil, po case som tam uz mala ponorku, do toho som stretla chlapa c.2 s ktorym som sa vratila na Slovensko, ukazalo sa, ze som pre neho bola len zaplata na bolave srdce po rozvode. Vratila som sa do tej krajiny na dovolenku, stretla som chcela c.3 s ktorym som mala neskutocnu chemiu, uzasny clovek, no nebudem ja predsa nieco menit opat kvoli chlapovi a tak som sa opat vratila na Slovensko kde som si nasla moj dream job len hacik bol v tom, ze 4 mesaice v roku som bola bez prace kedze to bolo sezonne a tak som opat odisla do tej Krajiny na tie 4 mesaice s tym, ze opat sa vratim na SVK.
S chlapom c. 3 som sa nekontaktovala, lebo som sa ako male dieta urazila za nedorozumie cez tretiu osobu.
No opat sme sa po dvoch rokoch stretli a nas vztah pokracoval, bolo to uzasne ja som bola opat zamilovana, rozhodla som sa tam zostat, vzali sme sa ale pre jeho chybu sa vsetko pokazilo s mojim legalnym pobytom v tej krajine. Nechcem rozvadzat detaily, jednoducho nieco mi nepovedal co bolo dolezite.
Po porade s pravnickou sme sa museli okamzite rozviest a mne ked koncili viza musela som krajinu opustit.
On cestovat nemoze, je v procese a ja tam nemozem momentalne ist mozem mat problem ktory ma bude stat to, ze sa tam viac nedostanem. Opat skusam prac. povolenie no trva to mesiace. Cize neistota a hlavne sa nevidime iba na skype a to viete ake je...
Ja by som v tej krajine ani nechcela byt, ale toto je clovek s ktorym prezit zivot by bola prechadzka v raji. Ano ma aj svoje minusy ale kto nie?
On pri mne stoji ale ja som z toho dostala taku depku, mna nic nebavi, samozrejme rodicia su z mojej situacie nie moc nadseni, nechcem byt u nich a vyplakavat. Odisla som zatial do EU krajiny chodim tu na kurz, pracujem no som tu uplne sama.
Nikdy so neverila na vztahy na dialku a sama som sa v takom ocitla. Ak vsetko pojde dobre uvdime sa asi v septembri, ale ja sa velmi obavam, ze si niekoho najde som ako chora uz mi z toho zacina sibat mam taky pocit.
Pritom mi povedal, ze som jeho laska, ze ma nikdy nepodvedie atd ale ja viem aky su chlapi.
Ano, na jednej strane hovorim, ze je uzasny, ja viem, ze ked mu neverim, nema to vyznam. To nieje o tom, ze mu neverim ale o tom, ze mi uz ozaj zacina z toho sibat.
Nespim, v noci sa budim a neskutocne mi chyba jeho objatie atd... Idem sa zblaznit naozaj. Snazim sa cvicit a byt co najviac busy no ja vkuse myslim len na neho.
Ked spolu volame miesto toho aby som bola happy, ze ho vidim, pocujem, vidi len utrapenu coraz vacsiu trosku a naozaj sa obavam, ze je otazka casu, ze sa na to vykasle........
Ide o to, ze ja som kvoli nemu nechala svoj zivot doma a ked sa nieco pokazi s mojimi papiermi nemyslim, ze by odisiel zit zamnou do inej krajiny ked som sa ho to opytala povedal, ze som ho zahnala do kuta, ze nie je fer co sa pytam. Ide o to, ze ma svoju sportovu akademiu, hracov ktorych trenuje atd... Jednoducho v inej krajine tento job nie je zaplateny atd a nevie si predstavit vo svojom veku niekde inde zacinat a za co by sme zili atd... Proste moja situacia bude jasna cca o 2-3 roky ci dostanem obcianstvo v tej krajine.
Takze ak to somnou nevyjde on strati zenu ale ja nebudem mat domov, pracu, lasku, nic a na krku 31 rokov...
Hovori, ze nesiem tak rozmyslat a ze svojou negativitou to zle len pritahujem ale ja si neviem pomoct a jeho tiez davam len dole...
