..kazdy den ma uraza, provokuje a neverim, ze ma ma aspon trochu rada... sama sebe casto vycitam, kde robim chybu :( kazdy den pocuvam to iste dookola.. ze som neschopna, zamrznuta, nech idem do klastora zeby mala pokoj a ja b som sa mala dobre aj bez namahy, lebo som podla nej leniva.. mam 20 rokov, studujem na vysokej v prvom rocniku a cez semester som v meste a internate.. takze minula jesen a zima boli pre mna ako keby som zila druhy zivot.. ovela spokojnejsi ..mala som klud od tych reci, trosku som si zdvihla sebavedomie po tych rokoch utlacania a nadavok.. no teraz som uz 2. tyzden doma, lebo skusky uz mam vsetky spravene, ale nedokazem to tu vydrzat.. od 14tich sa ku mne mama sprava ako ku sluzke..neviem ako to nazvat :( mozno sto tvrde slova, ale tak to je.. psychicky vobec nevladzem.. a teraz ma este tlaci aby som si dala prihlasku na medicinu, ale ja to nechcem..bolo by to zbytocne, kedze uz je vopred v mojej mysli zapecatene, ze na to nemam lebo som hlupa..tak ako podla mojej mamy tak aj podla surodencov .. :( chcem sa osamostatnit, hoci by som byvala v byte este s dalsimi 5 cudzimi ludmi.. tie urazky ma strasne ubijaju.. uz som jej to v klude vysvetlovala, ze nech na mna nevrieska, a nech ma uz neuraza, lebo ma to ponizuje..a s nou to ani nepohlo.. ani nezratam, koljo krat som pred celou rodinou v hanbe plakala, kvolijej slovam a cinom...pred par mesiacmi som bola u kamaratky a obedovali sme.. vsetko bolo fajn dokym sa ma niekto z jej rodiny neopytal na rodicov.. musela som odist od stola .. nie som uz to male naivne dievca, ktore kedysi verilo ze sa jej mamka zmeni, ked budem dospela .. pisem to tu preto, lebo sa nemam s kym o tychto problemoch porozpravat.. :( kamosky si nasli na vyske frajerov, a nase vztahy ochladli..mala som aj blizkeho kamarata, ale ten sa zo dna na den rozhodol, ze so mnou prerusi akykolvek kontakt... inak som vesela a spolocenska, no zaroven uprimna a nepretvarujem sa pred druhymi, ze kazdy den sa mam fajn.. ale zjavne to netrapi nikoho v mojom okoli.. nikdy som nebola obskakovana rodicmi, uz od malicka som bola samostatna..viem varit, piect, pozehlit, vyprat, postarat sa o babo, vysadit kvety, ci zeleninu..
uz som uvazovala nad odbornou pomocou, ale netusim ako zacat.. a nepiznam nikoho, kto by ku psychologovi chodil..
Aj keby nikto na tento prispevok nereagoval, lebo som nepolozila ziadnu otazku..no stacilo mi toto "vypisanie" a poplakanie a citim sa lepsie.. nemohla som to uz v sebe dusit..
