Ahoj,
chcem sa opýtať na pár vecí. Mám vzťah už takmer 3 roky a stále je niečo zle. Prevládajú u nás tie zlé chvíle, ale väčšinou som na vine ja. Keď sme sa dali dokopy mala som 14 a nejako mi ostalo pri ňom to, že som sa bála mu hocičo povedať vyčítať atď a tiež, aj keď napríklad povedal, že nechce nič, keď sme boli napríklad v meste a vždy mi potom hovoril, že to robí naschvál, lebo chce, aby som trochu oňho bojovala, ale ja nikdy nič. Došlo to až do takého štádia, že nič odo mňa teraz už vraj nechce.Napríklad dnes sme boli v meste a nemal peniaze, ja som si požičala od brata drobné a potom som mu kúpila jesť, keď sme boli s kamarátmi a on sa úplne naštvala odišiel. Neviem, čo už mám robiť. K tomu som teraz začala byť chorá a znovu je nervózny a vyčíta mi, že nebudeme spolu, že budem doma ležať, že zasa mi dačo je (často bývam chorá). Potom cez prázdniny mám ísť s rodičmi preč a aj to mi stále vyčíta. Že nebudem doma, že kašlem na neho, že stále niekam idem. Ale tak ja si myslím, že za to nemôžem no.. choroby si nevyberám a s rodičmi ísť musím..čo mám robiť? Je to stále horšie a horšie a bojím sa, že kvôli mne nezmaturuje, keď je večne nervózny, pre to, že urobím hlúposť. Normálne pred kamarátmi mi povedal, že som sprostá pi** a ja mám také výčitky, že chcem len dobre a stále to pokazím.
Prosím, poraďte mi, ako sa mám zachovať?
Alebo skôr, ako sa mám zmeniť? Nechcem byť už to hlúpe dievča, ktoré sa stále viac a viac uzatvára do seba. Nechcem už, aby som vždy všetko pokazila, len nikdy nad ničím nerozmýšľam poriadne a potom to kazím. Už ma to nebaví...
Obviňovanie
Dobrý deň soffa.
Oslovujeme vybraných aktívnych prispievateľov nášho fóra ohľadom činností, ktoré portál ZDRAVIE.sk plánuje v budúcnosti realizovať. Všimli sme si aj Vás.
Ak máte záujem o bližšie informácie, kontaktujte nás, prosím, na email: info@zdravie.sk
Keby ho rodičia naozaj nejak trápili,tak si bude tvoju pomoc vážiť,poteší sa a nebude frflať :)
No..to máš pravdu, to tvrdím ja aj on, ale jednoducho nedokážeme byť jeden bez druhého, aj keď sa takto ničíme, radšej nájdem spôsob, ako to konečne dať dokopy. Mne na ňom záleží a musím sa len pozbierať, povedať noo môj zlatý ty zametať takto so mnou nebudeš a trošku to dať dokopy a zachrániť to. Keď sa chce, dá sa nájsť spôsob. Držte palce
ja si myslim, ze to je cele aj tym, ze ste sa velmi rychlo hrnuli do vztahu a este po troch rokoch si pri nom zlaknuta. potrebovala by si mat niekoho, kto je tvoj najlepsi kamos, niekoho, kto vie, aka si a zaroven ta podporuje, tym, aky je on a ako sa k tebe sprava, takze sa pri nom nemas problem spravat prirodzene. tento chlapec to asi nie je, ked ta nevie pochopit a miesto toho ta uraza, navyse pred dalsimi ludmi. ludia ti tu dobre radia, ze by si mala byt chvilu sama a objavit svoju hodnotu a potom neurobit rovnaku chybu ako s tymto. my introverti sme proste taki, ale celkovo si myslim, ze rychle vztahy nebyvaju prilis kvalitne. nemozes si predsa sadnut s kazdym a ked zistis tie rozdiely az vo vztahu, tak to nie je bohvieco.
Jediné, čo chcem je to, aby bol pri mne spokojný..nič viac..
sám mi stále hovorí, že chce, aby som sa ho nebála, aby som bola ráznejšia, stála si za svojím atď atď a ja namiesto toho, aby som sa spamätala, sa ľutujem.
pozri, ak je to takto, tak sa jednoducho k sebe nehodíte. napr. to rozveseľovanie či potešiť ho, prekvapiť niečím, to sú veci, ktoré by v milujúcom sa páre mali ísť vlastne prirodzene a spontánne, a nie že sa musíš stavať na hlavu kvôli tomu a nakoniec to on aj tak ofrfle...
ty si nic zle neurobila a ani nerobis. on je nevdacny, podrazdeny, neprijemny, vycita ti chore veci a vulgarne ti nadava a este aj pred kamaratmi, urob sama sebe laskavost a rozid sa s nim
Takto...od zaciatku, co sme spolu som ho nedokazala rozveselit, ked bolo smutno a ani to nedokazem, prekvapit niecim,potesit niecim, este ani len na narodeniny som mu este nedala naozaj nieco co by ho potesilo, ziadne plany, proste z mojej strany ziadna iniciativa..pamatam sa doteraz ako som mu raz (mozno 7-8 mesiacov sme boli spolu) ze ked nebude mat naladu nech ma nevola von bo nemam nervu na to. Proste ziadna podpora zo mojej strany a teraz mi to zacal davat na javo.
A ano kupila som mu jedlo. Jemu rodicia nedaju ani cent a aj to co ma tak mu vezmu a spravaju sa ku nemu ako ku poslednej spine a ja ho namiesto pomoci len vytacam a podobne, a tak nam to ide len dolu vodou a preto to chcem zmenit, len sa bojim ze na mna uz az prilis zanevrel.
Ale aspon som sa trochu vyrozpravala a dakujem za rady, vazim si to.
Ty mu kupuješ jesť? Ty mas onho bojovať troška?Ved toto robí chlapec.Ked na to nemá ,prečo ma teda frajerku?
Vieš,že všetci šťastne ženaty muži vedia ,že "žena ma vzdy pravdu" a vtedy je aj klud a pekne spolunažívanie?
Nechápem,v čo si ako ty zlá? Ved on sa nasilu dožaduje tvojej pozornosti,hoci ti ju ma davat on.Ved chlapec čo ťa lubi,ťa chápe a nebude nadávať na nejaku chorobu,ani na to ,že s rodičmi "musíš isť"-v tvojom veku je to mormálne.
A myslíš si ,že ked ťa má chlapec rád ,tak o tebe kamaratom bude hovoriť ako o "pi***" ? Skor sa týcm kamaratom bude vyhýbať aby on mohol byt viacej s tebou,alebo vtedy ked oni s tebou nejak nesuhlasia .
Si ešte mladučká,najdeš lepšieho ktorý si ťa aj zaslúži -verím tomu .
necitala som komentare,ale vy ste asi mladi ze?to je ta taka pubertiacka laska,podla toho co pises!postupne ta tvoj priatel depta,ak si si nevsimla,preco sa chces ty menit?lebo si chora,lebo ides s rodicmi,na tom nevidim nic zle,on na teba ziarli nebo nejde nikam.,preco peniaze od brata minas nanho,?a este ti povie pica a ty sa chces koli nemu menit.?dievca zlate,poradim ti len jedno....nechaj toho debila,lebo ta nemiluje,uz jeho spravanie je dedinske a detske.najdes si lepsieho ver mi.ty z neho uzitok nemas,keby bol aspon k tebe slusny..
