Ako sa mám vyrovnať so smrťou otca

mne sa ta myslienka veľmi páči a dá sa tam vytvoriť aj parte a napíšeš aj keby bude pohreb a môžeš to rozposlať mailom.

dakujem za povzbudenie ja viem že to chce čas ale boli to a tu živú spomienku si pozriem dakujem :)

ja som to minule videla znami to dal na fb ale neviem zda sa mi to divne nie zle ale divne ale je dobra myslienka

Anitka toto je tá spomienka pozri si to kazdy sa vyrovnávame so smrtou rozdielne www.zivaspomienka.sk viem že kamaratovim rodicom to pomohlo ked videle fotky a čitali kto tam co napísal :)

Smrt blizkej milovanej osoby vzdy sposobi bolest, zial, zarmutok, utrpenie. Najlepsi lekar je cas (cas zahoji vsetky rany).

Nebudem písať ako veľmi Ti rozumiem... to sa nedá... každý cíti inak.
O otcovej smrti som sa dozvedela z listu od jeho sestry v deň pohrebu-ja som bývala 20 km od BA a on v Gelnici-ani som sa nemohla rozlúčiť. V pondelok sa mi sním snívalo a lúčil sa so mnou a ja som v tom sne cítila, že už mu je dobre... nesmiem ho držať pri sebe... a v piatok mi prišiel list, že v pondelok skorých ranných hodinách môj Ocko zomrel. Bolo to v 92.roku a s jeho odchodom som sa vyrovnávala tak, že som mu celé roky písala listy-založila som si na to zvlášť zošit-až jednu noc znova za mnou prišiel... objal ma a povedal, že už to zvládnem. Nikdy toho veľa nenahovoril.
Keď odišla mama bolo to iné; pre mňa jej odchod z môjho domu bol jej smrťou. Sestre šlo o byt... matka napokon zomrela sama v hospici... bolo mi to nesmierne ľúto, ale išlo to mimo mňa... jej stratu som vyplakala na pohrebe.
Chcela som Ti tým povedať, že svoj smútok, svoju stratu prežívame sami; môže hovoriť kto chce čo chce... je to v Tebe a len na Tebe záleží ako sa s tým naučíš žiť... lebo jedno je isté - už tu nie je, ale je stále v Tebe, v každej Tvojej bunke je z neho niečo. Mám jednu poličku kde je anjelik držiaci kahanček na sviečku a nad ním obrázky tých čo odišli a čakajú ma... ak ich potrebuje alebo sa im chcem poďakovať zapálim v kahančeku sviečku a poďakujem; je celkom jedno aký je deň či hodina... a mne sa uľaví. Prajem Ti aby si našla spôsob ako ísť ďalej.
Eva.

a kde by som našla tu zivu spomienku? bolo by to mile keby tam iní ludia pridaju zazistky s mojim otcom a ostalo by to aj pre moje deti mali stareho otca velmi radi

Mne zomrel velmi dobry kamarat a my sme mu spravili profil na zivej spomeniek jeho rodicom sa to pacilo lebo sme tam napisali nase zazitky s nim a popridavali fotky

mne zomrela mama este ked som bola velmi mala tak ze si ju nepamatam ale moja starsia sestra ano tak mi vzdy ako malej o nej rozpravala a aj teraz mi obcas nieco povie ked si spomenie :) a sestra objavila portal vola sa to živa spomienka tak by tam chcela spravit profil aby aj nase deti vedeli nieco o svojej babke

Nic nie je horise ako smrt miloveneho ale taký je zivot kazdý jeden z nas raz zomrie.