Co si myslite o AD-ckach a pod.

Pomahaju, ale ak to nie je vazne nezacinaj ich brat

Podľa mňa sú dobré pokiaľ už je človek naozaj na dne. Avšak netvrdím, že je dobré sa nimi napchávať ako keby to boli lentilky, som zástankyňou toho, že sú len na prekonanie toho najťažšieho obdobia. Potom je na čase postaviť sa zas na vlastné nohy a ísť ďalej.

Myslim si ze by to malo byt az uplne posledne riesenie ked uz zlyha vsetko ostatne aj pri maximalnej snahe, teda svojpomocna psychohygiena, zmena zivotospravy, lekarske vysetrenia na somaticke priciny a psychologicka pomoc. Psychiatria, teda oblbovaky na hlavu, riesit az uplne nakoniec ked uz nie je ine mozne vychodisko a psychicky stav je naozaj vazny (obrovske uzkosti, neustaly nezvladatelny stres a strach, tazke depresie a podobne vazne stavy ktore vazne narusaju alebo ohrozuju zivot cloveka). V kazdom inom pripade je to podla mna cesta do pekla ktora moze byt hrozbou pre fyzicke zdravie (vedlajsie ucinky, pecen, oblicky, nervova sustava, reprodukcna sustava , obezita,...) a aj to dusevne (otupenie emocii, osobnosti, kreativity, radosti zo zivota, nespavost, unava, nadmerna spavost,...).
Najvacsi problem AD je ich preukazatelna nestabilita ucinkov, nepredvidatelnost a rozsiahle vedlajsie ucinky. Pred ich uzivanim by sa mala dokladne u daneho cloveka posudit jeho situacia, ci jeho stav je dostatocne zavazny a inak nezmenitelny a teda sa oplati podstupit aj negativa tychto liekov.

Mne pomohli stabilizovat sa, aby som vobec bola schopna nieco v terapii riesit. Ono clovek asi sam citi, kedy ich uz treba. Vacsinou, ked nad ich uzivanim uz rozmysla, tak je nacase to aj realne zvazit. Oni nevyliecia. Ale potlacia tie nekonecne muky. Potom sa da opat sustredit na ine moznosti riesenia. Ked uz hlava opat funguje. Ale je pravda, ze je to taky trochu ochudobneny zivot o emocie. A ze to vysadzovanie nieje jednoduche. Ale da sa to zvladnut. A zvladne to aj clovek sam, bez podpory, pripadne s podporou terapeuta.