Koncipientska prax u advokáta

Pýtala som sa ich, či je to kvôli financiám a vraj nie... ale hej priznávam, že mojim rodičom je veľmi ťažké v čomkoľvek vyhovieť, dá sa povedať že často menia názory a nevyznám sa v nich... len by bolo lepšie, keby na mňa netlačili, keď vidia, že robím, čo môžem....

Jasné, ďakujem ti za tvoje rady veľmi mi pomohli, aby som neupadla do beznádeje :) snáď mi to vydrží :)

Hmm, ak toto nepočúvaš len sama od seba, od svojho vedomia a svedomia, ale ešte aj od rodiny, je to o to horšie :( Neviem prečo ťa doma nútia do toho, aby si si za deň našla prácu...ak je to to kvôli financiám, tak to celkom chápem, ale ak je to len preto, aby sa za teba nehanbili kvôli tomu, že nemáš prácu, to už moc nechápem no...tvrdíš, že máš možnosť ísť k policajtom...takúto možnosť nemá dnes hocikto, len tí vyvolení (ale nemyslím to v zlom)...tak asi vaši chcú, aby si to prijala, a preto ťa tlačia, či???
každopádne, prejde ťa to, neboj...nie sme jediné, ktoré si tým prešli...a máš celkom slušne možnosti, tak hlavu hore....čo by iní dali za vyberanie si medzi advokátskou kanceláriou a políciou ;)

ďakujem vám za rady :) ak mám pravdu povedať skôr ma to ťahá k tým policajtom, pretože to bol pôvodne aj môj sen robiť u policajtov a keď vezmem koncipientsku prax už túto možnosť mať nebudem lebo mi bolo jasne povedané, že prax u policajtov sa ponúka iba raz za život a ak nenastúpim tak ma automaticky vyradia a budem mať jednoducho povedané smolu. Na druhej strane ako koncipientka budem mať väčšie možnosti, len sa bojím toho, že ma to nebude baviť, alebo nezvládnem ten stres.

ewelin2828: ďakujem za tvoj príspevok, presne takto sa cítim. Horšie je, že rodina na mňa dosť tlačí, pretože je pre nich neprijateľné aby som mesiac po štátnic bola stále nezamestnaná napriek tomu, že rozosielam životopisy ako divá a chodím na pohovory. Takže mám aj doma kvalitný stres a pomaly ma chytá z toho depresia a cítim sa menejcenná a pre spoločnosť zbytočná. Snažím sa tomu nepoddávať a myslieť pozitívne, že predsa celý život doma neostanem, ale keby som mala aj pochopenie rodiny bolo by to pre mňa ľahšie :)

ja síce nemám skončené právo, takže v tomto smere ti moc neporadím, ale zareagujem na druhú časť tvojho príspevku...presne takto nejako som sa cítila po ukončení štúdia....omg, čo ja budem teraz robiť??? všetci sa neskutočne tešili, že zoštátnicovali, oslavovali a mňa chytila depka a pochybnosti o tom, čo budem teraz robiť, či sa uchytím, začala som ľutovať, že som nešla študovať radšej do zahraničia (aj keď moc možnosti som nato nemala)...že čo ja budem robiť so slovenskou VŠ, či som nezabila len tak 5 rokov....ale všetky tieto pochmúrne myšlienky ma časom prešli a ani nie rok po štátniciach som sa zamestnala...tiež som sa bála, či to zvládnem a podobne, ale nejako som sa usadila a je to v pohode....väčšina ti tu radí skôr tú advokátsku kanceláriu, tak to vyskúšaj a keď ťa to nebude baviť, sekneš s tým a pôjdeš inou cestou...si mladá, treba skúšať ;)

Ahoj,
ja som robila v AK už počas štúdia a poviem Ti asi toľko, že sa mi tá práca nepáčila. Je veľmi náročná na čas, výdrž a vyžaduje si pevné nervy.
Na polícii síce nemáš aj tak veľa možností, ale podľa mňa je to vďačnejšia práca a menej stresujúca.

Ak si školu skončila, ŽIADNU PRAX NEVYKONÁŠ, ale prichádzaš do pracovného alebo služobného pomeru!!! Ak Ťa priťahuje viac trestné právo, chceš skôr zarábať, choď na políciu. Ak je to však civil, môžeš sa zamestnať v štátnej správe,... Ale ak si nevieš vybrať a chceš byť advokátkou, vyber si väčšiu AK, nie každý si môže dovoliť zobrať nového človeka, platiť ho,...Ako advokátka sa nemôžeš zamerať len na jednu oblasť práva, hocikedy Ti môže zo súdu prísť ustanovenie na zastupovanie ex offo v trestnej veci, napr. aj vraha. Tu nemôžeš počítať s výhradou svedomia, tú majú len lekári. Počítaj však s tým, že to bude beh na dlhé trate, budeš koncipientkou 5 rokov,...a nakoniec budeš robiť zasa skúšky, tentoraz advokátske. Ešte môžeš byť čakateľkou na prokuratúre a súde, tiež robíš justičné skúšky a ako sudkyňa máš väčšiu možnosť sa venovať len jednej právnej oblasti. A to, že si pokojnejšia, je Tvoje plus, pretože všetko, čo budeš riešiť sú spory a k tomu potrebuješ pokoj a kľudne nervy!

odporúčam ti prax u advokáta, zvyčajne to býva všeobecná prax, až na výnimky, ktoré sa venujú len 1 oblasti, takže sa aspoň "oťukáš" a získaš širšie praktické skúsenosti, kdežto na tej polícii to bude iba trestné právo... ja som tiež začínala u advokáta, tiež som bola skôr tichšia povaha a bol to pre mňa veľmi dobrý štart...

Co najhorsie sa moze stat? Ze ti to nepojde a vykasles sa na to. No tak to skusis potom inde. Podla mna treba skusat vsetko, co sa da a co zivot ponukne. Tak clovek zisti nielen co chce, ale aj co nechce ;)

Neboj ak máš možnosť robiť v advokacii išla by som do toho aspoň na začiatok, určite lepšie ako polícia. Časom uvidíš čo a ako, či ti to vyhovuje alebo nie. Vela závisí aj od toho o akú advokátsku kanceláriu ide, akú veľkú, na co su zameraný a aký ľudia sú tam, aké majú pracovné nasadenie, nedá sa to podľa mňa zovšeobecňovať. Zbytočne sa nepodceňuj v advokátskych kancl. pracujú rôzny ľudia a všetko sa dá naučiť. Tých pojednávani by som sa tiež veľmi nebála, zopár som sa ich zúčastnila a niekedy má človek pochybnosti o kompetentnosti všetkých zúčastnených, ale to tiež závisí od ďalších okolností samozrejme. Takže podľa mňa to zatiaľ skús a popritom môžeš uvažovať aj o inej práci.

môj priateľ robí koncipienta, a chodí pravidelne na pojednávania, kde treba byť často veľmi priebojný a nenechať sa zmiasť protistranou, sudcom myslím, že tá práca nie je pre slabé povahy, okrem vedomostí sa treba aj vynájsť, a komunikatívnosť musí byť na veľmi vysokej úrovni....

úprimne ho veľmi obdivujem, ja by som tú prácu nevedela robiť, klobúk dole pred ľuďmi, čo na to majú žalúdok a nervy

sama vieš načo máš predpoklady, nevyber si prácu, z ktorej by si bola frustrovaná ;) a koniec koncov skúsiť to môžeš, akokoľvek sa rozhodneš, veľa šťastia ti prajem