Nemám sebavedomie!

Príspevok v téme: Nemám sebavedomie!
nataliale

Ahojte, mám 16 rokov a už od detstva mám problém so sebavedomím. Vždy sedím v triede ticho a rozprávam sa len s 2 kamarátkami...strašne sa bojím, keď má nejaký chalan o mňa záujem, tak vždy všetkých odmietnem kvoli hanblivosti..keď idem po ulici a uvidím nejakú skupinku ludí (aj keď ich vôbec nepoznám) tak úplne znervózniem a pozerám sa dole. To isté keď nasadám do autobusu plných ludí... Som strašný introvert. Som rada keď som sama doma a úprimne nemám moc rada velkú masu ludí. Pripadám si akoby som vôbec nezapadala do davu. Nerada chodím do mesta s obavami, že stretnem niekoho známeho. Bojím sa íst do spoločnosti. Toto moje strachoprdstvo mi zabraňuje aj v modelingu. Všetci mi hovoria, žeby som to mala skúsiť, ale opäť bojím sa komunikácie s luďmi a rôznymi dalšími vecami čo modeling obnáša. O necelé dva týždne idem na strednú (1. ročník) a neviem ako to prežijem. Noví ludia, a aj starí známi, ktorých zrovna nemusím.... Ako sa tohto zbavit? Vyrastiem z toho, alebo mi to zostane navzdy? Nejaké rady/tipy? Dakujem.:)

veronika89_8

musis to prekonat sama, tu ti nikto moc s tym nepomoze. Musis si najst niekoho kto by ta bral presne taku aka si a podstupoval by vsetko s tebou a pomahal ti zvladat taketo situacie. Nejaku najlepsiu kamaratku..

Radoslava123

Nataliale - poznám kočku, ktorá bola na tom podobne. Nízke sebavedomie mala kvôli nedobrej výchove rodičov. Nikdy ju za nič nepochválili, len ju za všetko kritizovali a hrešili. Nepochválili ju, že uvarila polievku, radšej ju kritizovali, že tam dala málo soli, a podobne. Doniesla zo školy domov tri známky. Nepochválili ju, že doniesla jednotku z diktátu a jednotku aj z písomky z matematiky, radšej ju vyhrešili, prečo doniesla trojku z dejepisu. Videli vždy len to zlé a dievča sa snažilo ako len mohlo, no predsa nikdy nedosiahlo pochvalu a uznanie od rodičov. Na Veľkú noc maľovala kraslice, na Vianoce robila z papiera hviezdičky, vyrábala náramky priateľstva, občas aj nejaký predala v malom meste, kde nebola možnosť chodiť na brigádu a od rodičov peniaze nepýtala, poslušná bola, pomáhala, ale za svoje vykonané dobré skutky si vyslúžila akurát tak posmešky a kritiku, nič iné. V puberte bola hanblivá, ale v dospelosti z toho vyrástla. Pomohlo jej, že sa po maturite zamestnala vo veľkej fabrike, ktorá zamestnáva viac ako 1000 ľudí. Na výrobných linkách pracovali rôzni ľudia, prevažne však staršie ženy pred odchodom do dôchodku. Tie boli klebetné, cez prestávku si sadli a rozprávali o koláčoch, o receptoch a o vnúčatách. Ona počúvala, všeličo sa jej vypytovali, tak aj odpovedala a nakoniec si všimla, že pred starými ženami už hanblivosť pri komunikácii nepociťuje. Boli tam aj starší chlapi, občas nejaký zablúdil ku skupinke žien, povedal nejaký vtip, srandu, chcel vidieť mladé dievča smiať sa. Prihovoril sa jej, povedal niečo vtipné, nejaký krčmový zážitok a ona zistila, že ani pred staršími chlapmi už hanbu pri komunikácii nepociťuje. Nakoniec sa jej začali prihovárať mladé dievčatá približne v jej veku, všeličo sa jej vypytovali, ona sa pustila s nimi do reči a zistila, že ani komunikácia s mladými dievčatami jej už problém nerobí. A keď sa k skupinke mladých dievčat občas pridal mladý chalan, začal sa s nimi baviť, tak ona vlastne v skupinke kamarátok zistila, že hoci aj je tam chalan, nemá už trému a ani zábrany s ním komunikovať, lebo sa baví s dievčatami tak ako doteraz, akurát, že teraz sa tam s nimi baví už aj chalan. A takto stratila hanblivosť a bariéru komunikovať s ľuďmi. Bez psychológov, bez psychiatrov a hlavne bez antidepresív. Proste sa jej to podarilo a ani sama nevedela, ako. Šéfovia ju za dobre vykonanú prácu chválili, kolegyne tiež, povzbudzovali ju, nech odíde do zahraničia a dnes pracuje v zahraničí a najdôležitejšia vec je tá, že si uvedomila, že za jej nízke sebavedomie a problémy s komunikáciou z minulosti môžu len a len nevďační rodičia, preto od nich odišla a v zahraničí si ju nadriadení nevedia vynachváliť, aká je vynikajúca pracovníčka a ako ona už vie dobre po nemecky a aká je šikovná... Iba jej vlastní rodičia nevedeli oceniť, aký poklad majú doma a ona sa lepšie cíti medzi takými ľuďmi, ktorí to oceniť vedia, pričom slovná pochvala pre ňu znamená viac ako peniaze, lebo také niečo doma nezažila. Dobre sa cíti tam, kde si ju vážia a tam chce aj zostať. A ak aj možno 3-krát za rok rodičov navštívi, nezostane u nich dlhšie ako dva dni, lebo si uvedomila, že keď všetci ľudia ju chvália, všetci ju vnímajú ako šikovnú, iba vlastní rodičia jej celý život tvrdili opak, tak chyba je určite v rodičoch a keby sa k nim vrátila, znovu by jej kleslo sebavedomie na bod mrazu a to už nedopustí.

nataliale

SAJD: Velakrát som sa rozprávala o tom s mamou a povedala mi, že bola taká aj ona..žeby je to dedičné? Neviem, či mi niekto nejako hrubšie ublížil, ale určite mi ublízilo vela ludí tým, že ma v živote sklamalo. Som velmi naivná v medziludských vztahoch. Vždy ked nájdem nejakú novú osobu, tak si myslím že je to moja najlepšia kamarátka ale vždy sa stane opak. Ako si spomínala - moji rovesníci - priznám sa, že nemám vela kamarátiek a neviem, či je to mnou alebo tými babami, ale ako som napísala že nezapadám do davu. Zaujímajú ich iné veci ako mna,... a čo asi tak zaujíma puberťákov? Alkohol, cigarety, drogy.. Mam ešte štipku viery v tom, že nájdem rozumnú osôbku, ktorú nezaujímajú takéto hlúposti. Velmi rada by som odišla do zahraničia, bohužial mám len 16 rokov a nedá sa to hned uskutočniť...Mama mi hovorí, že sa strašne ponáhlam dopredu...Najradšej by som mala uz 19 po strednej, aby som mala tu možnosť odísť...tiež sa vidím niekde ďaleko odtialto, prečo od týchto ludí..Velmi rada by som si splnila sny,ktoré sa týkaju cestovania...potrebujem inú spološnosť..

SAJD

Opytam sa rovno: Kto ti ublizil, ze si ho stratila? V mojom pripade to boli rodicia, ale aj niektori rovesnici. A tiez ma vela ludi momentalne chvali za vyzor, ale ja aj tak vzdy budem vidiet nieco ine ako oni.

Si urcite pekna a rozumna baba, ale nieco sa muselo stat. Mozno si posadnuta nejakou celebritou, kt. si si vzala za vzor telesnej dokonalosti a tej sa chces napodobnit alebo si len moc ovplyvnena dobou.

Modeling sa ti bude tazko robit, ked ho nemas, ver mi. Specialne, ked som si precitala, to co pises, ked stretavas ludi. Akoby som videla samu seba. Vies co mi pomohlo? Pobyt v zahranici. Odstrihnutie sa od vsetkych. Momentalne som stale tu.