Karma, osud, predurčenie .... veríte tomu?

v principe ano, verim tomu.
aj ked si myslim, ze osud je nacrtnuty iba v hrubych rysoch a takisto, ze je mozne, aby sa ten osud nenaplnil. je to proste nieco medzi predurcenim a uplnou volnostou.

Anjelik pekne si to napisala a mas pravdu ,ale mne je tej babky luto a to ma hneva ze ju tak nechcu ,len jej peniaze .

Kartárky, jasnovidci, veštci, majú schopnosť vidieť tvoj osud. Tak, ako sa už raz odohral, čiže, vidia nie budúcnosť, ale minulosť. Ten príbeh, ktorý sa už žil. Ale, ako som písala, nemusí to tak byť, vždy sa vieš odkloniť. Len na to treba veľa síl, podporu správnych spomienok. :o) A prv, ako sa Mesačný princ spýta, tak spomienok, ktoré poskytujú tie správne návody, ktoré život, teba samého podporujú a nie degradujú na sile. Ako spomienky na smútok, bezprávie, smolu, závisť, nenávisť a tak podobne. :o)

Hlavne sa nehrať na cudzom ihrisku ako píše Anjelik, lebo vás to všetkých pripraví o zdravý rozum.

Aj ja si myslím že život len tak plynie.. ľudstvo navymýšľalo veľa teórií ktoré mi prídu dobré len na to, aby sme sa báli a aby sa pospolitý ľud udržal v poslušnosti.. na druhej strane prečo kartárka "uhádne" čo bude o pár mesiacov?... povie mi to čo ani ja sama netuším a stane sa to, takže nemôže si domyslieť moje túžby..
Spravodlivosti na tomto svete niet.. a utešovať sa že na onom svete bude, je slabá náplasť na to čo sa človeku všetko zlé prihodí počas života. Ako sa hovorí: svet je krásny ale ľudské osudy sú strašné.. táto veta mi utkvela navždy v pamäti..

"Celý svět je jeviště a všichni lidé na něm jenom herci". Shakespeare

Takto nejak by sa dalo odpovedať veľmi jednoducho na otázku, či je osud alebo nie je. Osud je a je tvorený spomienkami ľudí, ich osobnosťami, tým, ako reagujú na tú ktorú situáciu. To sa navždy uloží a ty, keď sa narodíš do nejakého tela, tak si rovno oblečieš šaty, telo, svojej postavy a začínaš svoje veľkolepé predstavenie, zvané ľudský život. Tvoji rodičia, učiteia, ti vštepujú to, čo im bolo vštepované a to na základe práve spomienok tých mnohých pred nimi a tak dopredu ti je súdené, ako budeš reagovať. Ale. Nemusí to tak byť, pokiaľ sa sama začneš kultivovať, zamýšľať. Potom môžeš žiť v osude, ale nad osudom. Ten príklad so susedmi. Adka, že oni žijú ako žijú, je ich vec. Ale to, že ty síce nezávidíš, si dobrá a láskavá, ale serie ťa to, to je potom príčinou toho, že oni budú aj naďalej zdraví, ale teba to sranie môže doviezť až k rakovine konečníka, lebo ty v sebe to *sranie* máš a oni nie. Oni sú spokojní s tým ako žijú, ako sa majú a rozhodne ich nič neserie. To je príčinou, prečo veľa tak dobrých ľudí umiera a tí zlí si veselo flámujú veky. Lebo v sebe, pri svojej *inteligencii*, nemajú dôvod sa trápiť. S tým, aby boli lepší, napr. :o)

neviem, či predurčené. Na jednej strane neverím v náhodu, na druhej strane verím v to, že máme slobodnú vôľu a teda sami rozhodujeme akým smerom ideme... V mojom chápaní sa to nevylučuje :)
Nejak mi je jedno či je mi predurčené niekoho stretnúť. Skôr sa na to dívam tak, že čo mi toto stretnutie môže dať, akú skúsenosť, čo sa môžem naučiť, čo si uvedomiť... Asi vždy záleží od nášho postoja, či mi daná vec/osoba niečo dá, alebo či to obchádzam tým, že "tento/toto určite nie je pre mňa určené a je to len náhoda".
Ja osobne nepotrebujem veriť tomu, že mi je niečo predurčené na to, aby som k tým osobám a veciam mala postoj v zmysle, čo mi to môže dať, a neobísť to len bez povšimnutia prípadne s negatívnym postojom.
Ak niekto potrebuje veriť tomu, že je mu to predurčené na to, aby o to prejavil záujem, tak ok :)
Verím ale, že každý človek existuje z vôle niekoho vyššieho a nie z náhody, takže v určitom zmysle sa to dá chápať tak, že nám boli stretnutia predurčené.
Pre mňa príliš náročné objasniť moje vnímanie slovami :)

Myslím, že nič v živote sa nedeje náhodne. Všetko má svoj zmysel, ktorý pochopíme až neskôr. A dokonale to zapadá do našej životnej línie.

Verím, že ľudia ako je rodina, manžel, deti sú už "dopredu" vybratí, že sa s nimi máte stretnúť.

Niečo je predurčené, pretože to nás vedie k naplneniu nášho životného poslania, ale väčšinu vecí si vytvárame my sami. Svojim konaním a myslením.

Myslím, že nič v živote sa nedeje náhodne. Všetko má svoj zmysel, ktorý pochopíme až neskôr. A dokonale to zapadá do našej životnej línie.

Verím, že ľudia ako je rodina, manžel, deti sú už "dopredu" vybratý, že sa s nimi máte stretnúť.

Niečo je predurčené, pretože to nás vedie k naplneniu nášho životného poslania, ale väčšinu vecí si vytvárame my sami. Svojim konaním a myslením.

Sorry za chyby blne mi klavesnica.