Nerozumiem sam tomu a mozno sa najde este niekto kto presiel niecim podobnym.
Pristihol som sa ze mi nechyba vztah. Neviem ci je to seriou sklamani a tym ze som si vytvoril akusi zonu komfortu v ktorej sa venujem sam sebe a veciam a ludom pre mna podstatnym alebo tym ze nemam chut plytvat svoj cas na hladanie niecoho co mozno ani neexistuje. Aby som vlastne popisal v com vidim problem tak neviem ci som fakt tak spokojny so svojim zivotom na tolko ze ma naplna aj ked som sam, alebo je to akasi forma rezignacie nad hladanim perspektivneho vztahu. Mam 28, a uz nejake vztahy za sebou ale asi 3 roky nemam nikoho okrem nejakych kratkych znamosti a sklamani. V poslednom case som si uvedomil ze vlastne mi je dobre samemu a akosi som si odvykol od vztahu a vsetkeho co s tym suvisi v dobrom aj zlom. V podstate sa mi tento stav nechce zmenit, len mam trochu obavy z toho ze raz budem chciet a nebude to fungovat lebo budem zvyknuty fungovat ako samostatna jednotka. Asi si preslo viac ludi obdobim ked boli samy a zaujima ma ci mali podobne pocity ako ja a co, resp. kto a ako vas presvedcil zmenit tento stav.
Nechýba mi vzťah
dnes takych ludi ako ty je coraz viac len ja poznam cba 12
Vela :)
Dnes je uz zial malo muzov, ktori by boli ochotni pracovat na sebe a vztahu.
Bud volia samotu alebo kratkodobe nezavazne vztahy.
ccccc - paci sa mi co pises. A ako to je teraz s Tebou? Mozes prezradit kolko mas rokov prosim Ta?
*spokojni a stastni
To je akoby si tvrdil, ze zivot ma zmysel iba vtedy, ked je ti fajn a vsetko sa dari.
Ked pridu problemy tak zdupkas radsej do svojej samoty?
Problemom sa treba postavit celom a riesit ich. Vo vztahu mas tu vyhodu, ze proti nim stojite dvaja a teda ste silnejsi, preto sa problemy aj lahsie prekoavaju nez ked si sam.
Vztah nie je estrada, ktora ta zabavi, ani liek, aby ti bolo super, no a tiez nesuhlasim, ze je to povinnost.
Je to volba kazdeho cloveka.
Musim suhlasit s frogom2, dobre opisal podstatu. Milovat a byt milovany, zdielat to dobre aj zle, je prirodzena potreba, tuzba kazdeho cloveka.
Vsetci sme si asi preskakali peklom, co sa tyka vztahov a vzdy si povedali, nikdy viac, radsej budem sam, no nakoniec to aj tak skusime, ak sa naskytne prilezitost.
Poviem ti za seba, ze som bola sama 10 rokov, pretoze mi posledny partner zasadil hlboku dyku do srdca a nie jednu, aby som to priblizila k tomu, co napisal Filip. Ucila sa fungovat v dvojici, ako ked sa ucis nanovo chodit, ale aj tie chvile boli pekne a aj keby som sa opat spalila, trpela, aj tak to stalo za to.
Pretoze ked to porovnam, sama som nezila, len prezivala. Mozu sa single ludia utesovat tym, ze im je lepsie, dokazu byt spokojny a stastny aj sami, viem, ze sa o tom len presviedcaju, pretoze sa to porovnat neda a rozdiel je markantny. Zit naplno znamena aj trpiet, ist do toho, lebo v zivote asi musis aj riskovat, nie sa len z dialky pozerat na zivot.
takže ked si sa nedopátral odpovede tak nemá zmysel zistovať ? :-) ja ťa nenabádam aby si mal vzťah, ale dôvod prečo spomínam aby si sa zamyslel nad predošlými vztahmi je ten lebo si písal že nevieš či si rezignovaný, či je to sklamaním, nevieš dokonca ani či si takto sám spokojný a vlastne si z toho dôvodu aj založil túto tému. hladáš odpoved. takže ťa nabádam aby si zistil ako to naozaj je, či si naozaj takto spokojný, či neklameš sám seba. vychádzam iba z tvojich slov. píšeš aj o tom že nemáš chuť plytvať čas na hladanie niečoho čo možno ani neexistuje. aj preto ťa nabádam pozrieť sa na predošlé vzťahy. možno tam nájdeš odpoved čo vlastne hladáš a či je vôbec niekto kto ti to vie splniť. a či je to vôbec ten správny prístup, či možno nerobíš chybu v niečom. možno máš predstavu ktorej sa skalopevne držíš a zabúdaš že sme všetci len ludia s nedostatkami.
ja nič netvrdím, len ti predostieram možnosť ako sa na to pozrieť aj z iných uhlov :-)
a nesúhlasím s tým že by vzťah bola povinnosť alebo s tým že by sme ho všetci brali ako povinnosť. a ja si ho nespájam ani s bohom ako veriaci. pre mňa je vzťah predovšetkým prirodzená potreba. nie je taká naliehavá ako potreba jesť napríklad, a dá sa aj rôzne nahrádzať. ale myslím že ak človek nenájde náhradu tak skôr či neskôr začne byť tá potreba naliehavejšia. potom je otázka ako sa s tým vysporiada. niektorí aj klamú sami sebe že im takto osamote dobre.
Myslim ze hrabat sa v minulosti zmysel nema, to preco predchadzajuce vztahy nefungovali, resp. nezacali som si zanalyzoval a rozumnej odpovede som sa nedopatral. Kiez by cccc mal/a pravdu ze by ma dokazala z tohoto stavu dostat laska.
A asi je to tak ze vsetci berieme vztah ako povinnost. Tiez som sa na to doteraz tak pozeral a aj som chcel vztah. Ale ked som nenatrafil na tu s ktorou by som si to vedel predstavit tak som zacal akceptovat moznost ze by som bol sam. Ci docasne alebo natrvalo to neviem teraz. Ale prijal som ten fakt a zacal si podla toho budovat zivot a hlavne zit. Necakat na niekoho ze ho zajtra mozno stretnem. Zijem a robim veci tak aby som bol stastny a tento stav trva dlhsie.
Samozrejme ze ked som mal kocku tak niektore veci boli jednoduchsie, boli chvile ked som bol stastny ale boli to ine zivotne momenty ako zijem teraz. Teraz ma robia stastnym ine veci, a ini ludia. Viem si predstavit ze ak niekto stretne naozaj partnera s ktorym to perfektne klape, rozumeju si a prezivaju vsetky tie pocity ktore ste tu opisovali tak ano, vtedy ma vztah zmysel a moze byt hodnotnejsi ako samota. Ale kolko z vas ma taky vztah? Do vztahu patria aj problemy ale ak je tych problemov viac ako svetlych momentov tak vtedy vacsi zmysel dava samota, aspon pre mna.
