Ahojte.. dlho rozmyslam nad tym ci sa podelit so svojim strachom. Mam 33 r, priatel ma 31 a sme spolu rok a pol. Ja osobne sa nejak necitim este na deti ani nic ale musim sa priznat ze ma trosku stresuje to ze vela mojich znamych uz deti maju alebo sa chystaju alebo sa vydavaju alebo sa stahuju s priatelmi pod jednu strechu. Nedavno mi moja velmi dobra kamoska povedala ze jej priatel jej to po 3! mesiacoch navrhol. A mne je smutno. My o tom este ani nerozpravame. Aj ked je pravda ze sa o mna stara, vela casu travime spolu, takmer kazdy den a ak nie sme kazdy den spolu tak viber, kazdu hodinu, tel. a tak. Poznam jeho rodinu, priatelov. Urcite nepatrim medzi zeny ktore nutia svojich priatelov do niecoho takeho al. "narazaju" na takuto temu. Vsetky moje byvale vztahy boli blizko ku svadbe nakoniec som sa s nimi rozisla lebo som necitila ze chcem s nimi byt na cely zivot, nebola som natolko stastna. Teraz ale som, mame pekny kludny vztah, bez hadok, s porozumenim atd.. ktory nas oboch naplna. Baby co mam robit. Napada mi iba jedine - ze tomu dam este taky pol rok a ak nenavrhne nic ohl. spolubyvania tak to asi ani nikdy neurobi a tak sa s nim rozidem. Sama nedokazem a ani nechcem navrhnut spoluzitie a buducnost. Stresuje ma to, boli ma z toho zaludok. Mozno je navine jeho vek, je to prvy krat kedy mam mladsieho partnera ale v porovnani s byvalymi ktori obli starsi odo mna aj o 8 rokov je neporovnatelne zrelejsi a seriozny. Obaja mame dobru pracu a nic nam nechyba. Prosim poradte, budem cakat na vase nazory lebo uz naozaj neviem ako to riesit..len mi nehovorte aby som to prediskutovala s nim to urcite nie. Prosim aj muzsky pohlad. Vopred dakujem
Strach z neistej buducnosti
Celú noc ste sa rozprávali, lebo ste už vedeli, že bude koniec? Ak áno, tak to jeho rozhodnutie v nedeľu nebolo uponáhlané a rozumove to už mal v hlave usporiadané. Rozumove už asi na nič nového nepríde.
Vrátiť by sa mohol z dôvodu citov, keby cítil naozaj silný absťák za tebou a pochopil, že mu za to stojíš.
V sobotu mi povedal o tom potrate... ale zostal so mnou..rozpravali sme sa celu noc.. a potom v nedelu bolo to pokracovanie. Na ten zaujem neviem co mam povedat. Mozno je skoro, mozno rozmysla, neviem... ak mam byt uprimna velmi po tom tuzim aby to prehodnotil a vratil sa.. ale nemyslim si ze to urobi citi sa mlady a vidi ze ja to myslim s rodinou vazne.
Dvaja ľudia sa rozchádzajú slzách, lebo im je za sebou smutno...človek si myslí, keď dvaja majú o seba záujem, tak nejaké riešenie musia nájsť, ako sa nerozísť. Asi ten záujem naozaj nebol obojstranný.
Trianda písala si, že on potom celú noc nespal, takže nejaký kontakt ste predsa len potom rozhovore mali...či nie?
Ako to teraz prežívaš? Žiješ ešte v nádeji, žeby sa ozval? Máš také chvíľky, keď sa mu chceš ty ozvať?
Ja som mu povedala Zbohom..nech ide.. tiekli mu slzy.. objala som ho s tym ze zivot je kratky... a ze napriek vsetkemu mi s nim bolo krasne... a on povedal to iste a este ze si zasluzim to najlepsie na svete.. a odisiel..zavrela som za nim dvere... to uz som tu ale pisala
Filip ja si nebudem nic nahovarat... nie je schopny SO MNOU.. mozno s tou dalsou uz bude..nechapem to... este pred tyzdnom som sa smiala z toho, ze ja este v 80 budem chciet sex a on zartoval ze dufa ze bude toho este schopny... akoby to bral uplne logicky ze budeme spolu... to je uz jedno...nie neozval. Od nedele kedy odisiel nemame ziaden kontakt. Zmazala som ho aj z fb ... nevladala som sa na neho pozerat ak by nieco niekde komentoval al. tak aj ked to skoro vobec nerobi...
V tom prípade mi to pripadá, že tým hovorí: Ja nie som schopný byť manželom a otcom.
Dalo by sa to povedať napríklad takto: Trianda rád by som bol tvojím manželom a otcom našich detí, ale mrzí ma to, nie som toho schopný. Možno budem o 5 rokov, ale neviem.
Neviem sa vžiť do neho... v každom prípade odišiel sám a už sa neozval s ničím čo by mohlo zmeniť situáciu, hej?
Ja som to Filip pochopila v tom momente tak ze mi tvrdi ze on nie je to co ja hladam ( manzela a otca svojich deti) a to mi on proste v tomto momente nie je a ani nemoze zarucit ze bude o tie 2 al. 3 roky..Jednoduche :-(
Trianda, no vyzerá to naozaj, že on z toho vycúval. Ak si to príliš nezredukovala, tak ukončením vzťahu bola jeho veta, "Asi nie som, ten ktorého hľadáš". A po rozlúčke jeho odchod.
Inak tá samotná veta "Asi nie som, ten ktorého hľadáš" do tej situácie nejak nepatrí. Ty si mu predsa vtedy nevytýkala nejaké nedostatky. Prečo to povedal? Mal o sebe nejaké pochybnosti ešte z toho prvého rozchodu?
Toto by som možno vedel pochopiť, lebo po rozchode, ktorý som prežil, som si hovoril že som ten vzťah zoral a poznačilo ma to ešte do vzťahu s mojou manželkou, ktorý začal o niekoľko rokov potom.
Druhá možnosť je, že pochyboval, či ty si tá, ktorú hľadá, ale transformoval to na teba. To niekedy ľudia robia, že svoje city a názory prenášajú v mysli na druhých.
Povedala som mu ze v 38 by som uz chcela mat dieta ...a on na to ze proste uz by mohlo byt na ceste... a potom dodal... ze proste asi nie je ten ktoreho hladam..nie nesnazil sa.. plakal...objala som ho a povedala mu ze zivot je velmi kratky a ze mi s nim bolo krasne... a on mi povedal to iste... a odisiel..to je vsetko..a nie nesnazil sa ma presvedcit, sam bol velmi v strese... ak by sa snazil odpustila by som mu to. Naozaj... ale citila som ze chce vycuvat, ze sa zlakol a nie je si isty ci ma chce navzdy
... a potom si povedala, že v tom prípade bude pre vás lepší rozchod. Ako vtedy zareagoval? Ani v tejto situácii nebol ochotný zachrániť vzťah a ponúknuť viac? Alebo aspoň vypýtať si niekoľko dní na rozmyslenie?
