Ľudia odo mňa doslova utekajú...

A k tomu predošlému. Energiu nemáš, lebo ju vydrbávaš do zbytočných úvah. Niekto ti ponúkol pomoc a ty si opäť reagoval ako vždy. Miesto snahy sa zmeniť, skúsiť sa správať inak, zase to tvoje obvyklé. Tak mi povedz, kto by chcel a vedel s tebou vyjsť, keď ty jediné, čo vidíš si ty? :o) To nie je o nosení masky pred druhými, ale o učení mať sa rád aj tých druhých, aj keď nespĺňajú naše nároky a predstavy. To nie je také ťažké predsa. :o)

Možno ti pomôže manuál. :o) *Ako nosiť masku.*
Mám vyslovene zlú náladu, som podráždená a čaká ma stretnutie s niekym, kto absolútne nemôže za moju zlú náladu. Viem sa zlej nálady zbaviť tak, že ju vyslovene vygrciam na ostatných. Mne sa uľaví a čo oni s tým urobia, je ich problém. :o) Alebo..hodím masku, príjemný úsmev. Lenže. V tom istom momente sa tou maskou aj stávam a to vnútorne. Keď sama v sebe tú príjemnosť objavím a zosilním. Pretože...mám v sebe základnú úctu k životu, súcit, empatiu a tak nedopustím, aby sa to zlé šírilo. Ani pod zámienkou a to ty stále evidentne robíš, že sa tým druhým otvorím. Čo by som im vtedy otvorila? Hnus a otrávenosť a smútok a hnev.
Nie, ty sa neotváraš, ty sa do nich snažíš, obrazne povedané, *vyzvracať* zo svojich mindrákov, bolestí, neprávostí a depresie. A to nikto nevydrží...preto utekajú.:o) Tvojou povinnosťou ako života je stáť na strane života a život to nie sú kktné duševné stavy, depresie...to je len prejav osobnosti pretavený do duše. Akokoľvek sa snažíš obhájiť svoje právo na otvorenosť...veľmi zvažuj, či máš právo druhým ukázať niečo, čím ani nie si. Môžeš opakovane tvrdiť, že ti nikto neporadil..to pravdou nie je. Len rady treba načúvať a aj ich realizovať. A nie sa len stále pýtať, že prečo? A ako? No mysli. Aj keď to je to, čo očividne nechceš. Je to totiž to najťažšie. Ľahšie je si nahovárať, že ja sem nepatrím, že ostatní ma nechápu, ostatní ma odmietajú..a ja sa svojich *návodov* predsa nevzdám. :o)) No nemusíš, len ich konečne podrob zdravej kritike a rozumnému nahliadnutiu na ne. Že či ťa priviedli do stavu, keď sedieť s tebou je čisté potešenie..alebo skôr nič moc. :o)
Ty nie si vôbec zlý, si len príliš mladý a tvrdohlavý..také deti bývajú. Nie je dôvod preto nemať ich rád..ale ani dôvod zdržiavať sa s nimi, keď sa stanú otravnými. ;o) Môže sa totiž stať zázrak a oni porozmýšľajú v tej svoje detskej izbičke..nerobím niečo zle? :o)

Nekonkretizoval som nič, pretože čo som povedal neviem sám. teda viem, prestal som pre tými o ktorých som si myslel, že ma majú radi nosiť masku. Voľakedy som to urobil neskôr a ľudia vydržali dlhšie, teraz nemám toľko energie, aby som sa na niečo hral a tak ľudia utekajú skôr.

Efekt motýlich krídel je super. No neviem ktoré sú tie maličkosti a ktoré mávnutia mi ničia realitu... Neviem to.

Každý človek je sebecký, ale neviem povedať aký som... Ono sa hovorí, že človek môže dávať len toľko, koľko má a ak niečo má a je to fakt. Čiže ak by som nič nemal, tak by som nemohol ani dávať.

Musím zmeniť seba? No, k tomuto napíšem len jedno. nechcem zmeniť seba, aby ma ľudia mali radi. Túžim spoznať ľudí, pred ktorými sa nebudem báť povedať svoj názor, ktorí ma budú mať radi takého, aký som, ktorí ma budú akceptovať aj s tým, že občas potrebujem byť slabým a ktorí ma vypočujú. Poprípade mi povedia kde a v čom podľa nich robím chybu. Ja sa nechcem meniť len preto, lebo som osamelý a ľudia utekajú. Možno to má svoje dôvody a ja chcem skôr pochopiť a prísť nato, aké sú to dôvody. A sám sa rozhodnúť čo zmením a čo nie.

Ono je to v podstate jednoduché...v čom spočíva ,,otvorenosť,, No v tom, že sa ľuďom otvoríte. Že pred tými, ktorí vás majú radi môžete byť sami sebou. No ja nemôžem. Pretože pre mňa byť sám sebou znemená osamelosť a preto som si vytvoril dokonalú masku.

Neviem aký som a budem to opakovať. No neviem ani kde robím chybu... Nikto mi ešte nikdy nepovedal prečo odišiel. Možno je to vo mne a mám ostať osamelý celý život. Kto vie?

Možno sa naozaj neviem vyjadrovať ale čo mám robiť? Existujú nejaké skupiny alebo vie niekto o niečom kde sa stretávajú ľudia s podobným osudom? Nemyslím psychológa a ani podobné ,,veci,,! Myslím osamelých ľudí, ktorí nevedia prečo sú osamelí...

Znie to šialene, ja viem ale nebudem predsa ľuďom ukazovať samého seba ak potom aj tak odídu...

iggzik - ďakujem za ponuku ale ani teba nebudem zaťažovať. Pretože návod opakujem a najskôr by bolo všetko fajn a potom by si odišiel. Viem to.

nenahovaras si to len?

je pravda, že do určitej miery by každý z nás potreboval prevýchovu k tomu, ako prijímať ľudí. Ale na druhej strane, na svete nikto nie je dokonalý a predsa máme skoro každý niekoho kto nás má rád a prijíma nás. Ak takého človeka nevnímaš, napadá mi, či taký naozaj nie je, alebo to len nevidíš?
U partnerov je to zložitejšie. Tam kde sa jeden otvorí, druhý to často vníma ako kritiku, alebo so strachom... Tam je treba budovať pevné úprimné základy od začiatku vzťahu. V priateľstve to môže byť jednoduchšie, lebo človek dokáže vnímať toho druhého bez toho, aby hneď všetko spájal so sebou...

Otázka je aj pre mňa, čo je obsahom toho otvorenia, prečo to ľudia odmietnu a prečo im to ublíži. Je to kritika(priama či nepriama?)
Podľa mňa psychológ nie je vec. Nie je to síce priateľ, ale je to človek, ktorý môže pomôcť vnímať problémy, ktoré sám nevnímaš.
Ako jasné, nie je príjemné mať pocit, že sa musím zmeniť, aby ma niekto prijal, ale ak ťa viacerí označili sa veľkého egoistu, možno to v tebe je? Alebo máš veľkú smolu na priateľov, alebo možno nie si pochopený lebo sa nevieš správne vyjadriť? Možno je to často nedorozumenie?

Bez toho aby si niekomu priblížil situáciu a seba ti asi nikto neporadí natoľko aby to niečomu pomohlo...

Mesačný princ
Dnes 12:00

stale si nekonkretizoval, CO SI POVEDAL, ked si sa otvoril. Otvorit sa a byt uprimny neni zle, je to OK.

Ale treba byt uprimny a za seba brat zodpovednost.

Ked niekoho okradnes, zabijes, znasilnis - tak si myslis, ze staci, ze budes uprimny ? A nebude to mat nasledky ?

Vsetko co robime, uplne vsetko, ovplyvnujes svet okolo nas a ten na nas reaguje. Precitaj si nieco o efekte motylich kridiel. Kazda malickost moze ovplyvnovat rozne skutocnosti, situacie a buducnost. Je to ako domino efekt.

Ak chces zmenit to, ako ta ludia vnimaju, musis zmenit seba. Lenze ty tu places ako maly chlapec, ze si bol uprimny a vsetci ta za to odsudzuju... No, zrejme maju dovod a asi ho vies aj ty a nechces si to priznat, ani napisat tu na fore. Takze aj sam vies, preco sa to deje...

Vďaka za príspevky. Tak máte najskôr obaja pravdu ale ako z toho von?

Mesačného princa som si nevytvoril ja, je to spomienka ne niekoho, koho som mal veľmi rád. ale to je jedno.

Ak robím chybu a neviem o tom ako to zistiť ak mi o tom nik nepovie? Pravdou je, že mám za sebou skoro 15 ročné manželstvo v ktorom som sa presne tak isto nemohol otvoriť. Keď som to spravil tak bolo zle a tak som si zvykol postarať sa sám o seba. Zvykol som si na to, že ma nik nevypočuje a že len okoliu ubližujem.

Lenže ako? Prečo mi nikto nikdy nepovie, čo som spravil zle? Ako mám zmeniť niečo, čo neviem identifikovať? Ako pozmeniť vzorec správania, ktorý mám?

Psychológ je fajn vec ale je to len vec! Je to len placebo...Budem rozprávať cudziemu človeku všetko...to by ešte bolo ok...ale ak nič z toho, kto som a čo ma trápi nechcú počúvať ľudia, ktorí ma majú radi tak načo to je? Naozaj mám nosiť celý život masku a tváriť sa šťastne?

Hm...neviem čo robiť... Ono ak niekto nechce vidieť aký naozaj som a chce vidieť len to, aký by som mal byť, tak o čom to je?

mesacny princ:

ktory normalny chlap, si da taku prezyvku ? Bez urazky, ale znie to ako obrovsky umelec, alebo zsenstilost. V prvom pripade, musis najst umelecky ladene zeny, v druhom pripade to bude vela zien a chlapov odpudzovat /az na 4-percentnych/.

Ak nieco robis a ludom to vadi, tak ti to povedia. Ak to robis stale, tak sa podla toho zariadia.

Nic si nepovedal, co si robil. Mozno maju uplnu pravdu - to aky si, nemusi nikto akceptovat, ak im ozaj ublizujes /a mozno si to neuvedomujes/.

Poviem priklad - muz bude ozran a zaletnik. Nebude to tajit. Bude mat uctu zien ? Nie. Najdu sa vsak nejake, co su vadne a povedia si, ze ho zmenia. A nakoniec im dojde, ze nezmenia.

Nikto nehovori len tak druhemu, ze mu ublizujes, ak to neni pravda, alebo to neni nejaky chory /dusevne/ clovek, pripadne nema nejaku tazku povahu, ala vecny stazovatel, ktory siri vokol seba auru tragedie, ktora z kazdeho vysaje energiu.

"sebeckým hajzlom, ktorý vidí len seba...." / "že im ubližujem,,"
skus napisat viac okolnosti ako sa k tymto "chvalam" dakto dopracoval..

Ako to zmeniť? A nepíšte mi, že myslením. Ja sa len potrebujem niekomu otvoriť a veľmi by som chcel byť sám sebou. Aspoň raz v živote - Co tak skusit navstivit psychologa, na neho mozes hodit co len chces a este by mal aj poradit ;) Alebo odkial si, ak BA mohol by som si najst cas vypocut..

Napis sem, co pod tym sam sebou presne myslis, uz si aj tak nacrtol problem, tak preco to nedokoncit ..

Velmi vela ludi je takych, ze ked sa nieco tyka nich je vsetko ok, ale ked uz nie, tak proste zduchnu, "aby nezabijali cas" ..

Ako pozitivna, tak aj negativna energia sa dokaze sirit. Keby si siril pozitivnu tak by holt neutekali..

Myslenie samo o sebe je nist, iba zabyty cas. Alebo 1vy krok.

Ludia vela krat klamu aj samych seba..