Ja som bola v iclinic v BA pred polrokom, operacia relex smile. Mam rovnaky problem ako vy, uz od prveho dna po operacii mi lave oko velmi zaostávalo oproti pravému. Pravym som videla tak pekne až som neverila že sa tak dá, ale ľavým dodnes nevidim tak, ako pravým. Dodnes nim vidim rovnako, ako by bolo porušené (lebo vlastne aj musi byt, ked tak vidim). Vidim nim ako cez špinavú šošovku alebo zahmlene sklíčko na okuliaroch, zaroven písmená akoby boli vzdialenejšie, obtiahnuté slabšou kontúrou, tenšou ceruzkou, akoby som mala chrípku a tyzden poriadne nespala.. Do iclinic som šla praveze kvoli problému s pravym okom, ku ktorému mi moja očná lekárka povedala ze mam -5.00 dioptriu a nic viac nevidi, a ja som aj napriek tomu nebola spokojna s videnim. Ku ľavému sa mi ani nevyjadrila, tam som si sama skusila -4,50 a bola som spokojná. Tak som nosila šošovky do ľavého -4,50 a do pravého tiez, lebo vlastne nazaciatok mi ona sama dala -4,25 ze to treba pomaly stupňovať, kedže predtym som mala -3,50 aby si oko lepšie zvyklo a nebol to preň taký nával hned nasadiť 5ku. O par mesiacov som si začala davat -4,50 do obidvoch očí, ze ved to je jedno či ľavé -4,50 alebo -5,00, ved aj tak ani tou 5kou dobre nevidim. Denno-denne mi to ale vadilo, ze pravym okom vidim zle a pohľad mi vďaka nemu vadil, lebo som sa citila ako.. ako bohužiaľ prave teraz, len teraz sa tak citim okom ľavým. Ako by bolo to oko choré, ospalé.
Tak som skusila iclinic, že tam idem na predoperacne vyšetrenie, (aj ked skor by som uprednostnila inú očnú kliniku, ale pomyslela som si ze ved maju rovnake pristroje, koniec koncov som nevidela rozdiel, akurat v cene + - 300 eur) a ked budem mat pocit ze som spokojná dam si ten relex aj naozaj spravit. Prišla som tam, bol piatok celkom v pohode nálada tých mladých báb, asi o jedenastej prišla pani doktorka, za nou doktor. Obidvaja striehli pohladom ako sa pozreli do čakárne a prechádzali nou ako by boli nervózni a vystresovaní, uponáhľaní. S oftalmologičkou ktorá ma sprevádzala operáciou som sa bavila o tom, ze ci je ten relex naozaj dobrý, lebo si len samé zlé recenzie čítam, či radsej nie z-lasik. Musim byt úprimná, v tom momente som veru čakala aby ma odhovorila, jednoducho som z toho stále nemala dobrý pocit, lebo som verila tym ľudom na internete v komentároch, z ktorých 95 % malo zlú skúsenosť). Ona ze nie, že jedna z tych ich mladých oftalmologičiek mala -10 a spravili jej relex prednedavnom, ze všetko v poriadku, mozem sa jej spýtať (ja som si ale aj počas toho myslela ze bohvie ci je to pravda, len uz nevie jak ma upokojiť, lebo jednocho stale som ich mala za klamárov..). Ze jediny rozdiel v relex a z-lasik je ten, ze bolesť je tam asi taká ako ked si na ruke škrabnem nechtom kratším ťahom..Že pri z-lasik by ma to viac bolelo po operacii a nevidela by som hneď ale az na druhy den. Tak vyšetrenia mi spravili, dokopy 5 minut, co mi zmeral refrakcny pristroj dioptrie, potom rohovku a neviem co, v miestnosti kde som si isla s oftalmologickou ujasniť “ dôkladne “ zrak som bola možno aj pol hodinu. Išlo o to, že som sedela a čítala písmenka na tabuľke. Sadla som si a povedala, ze naposledy som bola u mojej očnej asi pred 2 rokmi a tam mi jedine povedala ze v pravom oku mám mať 5ku, este som jej povedala ze ho mam aj trochu nie moc hybné ako ľavé, ze ked sa nim pozriem dohora tak oproti ľavému je trosku nehybnejšie. Ona len kyvala hlavou ze dobre dobre a dávala mi tie okuliare do ktorých sa davaju skúšobné sklíčka že už idem čítať. Ja som si myslela ze asi sa všetko vyrieši, asi je uplne všetko v poriadku a ani sa o tom netreba nejak extra baviť, oni vedia uz co a jak napraviť. Najprv mi dala citat najväčšie písmená, potom o trochu menšie, ja som samozrejme nevidela ani tie, nechapala som načo mi ich vlastne dáva čítať a este mi trápiť oči, ze nech žmúrim a snažím sa to prečítať. Ved človek s 5kami toho moc nevidi.. Tak začala davat sklíčka, stupňovať, až sme prišli na 5ky v obidvoch očiach. Potom mi dala s tymi 5kami pozriet sa na obrázok, ktorý nájdete aj na internete, taky čierny krúžok z ktoreho vychádzajú pásiky a ked tie pásiky nevidíte rovnako, tak máte astigmatizmus. Najprv som pozerala ľavým okom, videla som ich rovnako. Potom pravym a po par sekundach som tie pásiky začala vidiet inak, nerovnako. Dala mi doňho 0,25 astigmatisticke sklíčko a ja ze tak toto potrebujem, videla som to pekne. Ale dala mi ho aj do ľavého a ja som mala pocit ze vidim o trochu horšie nez bez neho, tak som povedala ze do ľavého nie je treba. Sice som tú tabuľku videla nie moc ostro ľavým okom,nie tak krásne ako tym pravym, ale ked mi to astigmatisticke sklíčko akurat pohoršilo nevedela som ako inak pomoct, vlastne som si aj myslela ze sa mi konečne do oka dostalo po rokoch co sa malo, o pol dioptriu viac aj astigmatizmus a oko to ťahá, ako ked som si vždy dala po rokoch o čosi vačšiu dioptriu, tak som pociťovala hned výraznú zmenu, velkú ostrosť, len vtedy to bolo naraz v obidvoch očiach, teraz len v jednom. Citala som aj písmenká na papieri, bola som spokojná, ze to vidim dobre. Postavila som sa v tych okuliaroch a citila som sa nie moc dokonale ale zaroven som videla veci do diaľky, vedela som ich precitat, bola to velmi osvetlená miestnost, vonku práve pekne svietilo slnko a tak je vždy všetko najkrajšie vidno. Aj som povedala tej oftalmologicke ze no neviem, vidim zvlastne ale hadam nevadi, ze možno je to vďaka tomu, ze to je po dlhej dobe pre tie moje oči zmena. Tak a išli sme na operáciu.. kvapkali mi viacero kvapiek, počas operacie ma nic nebolelo, akurat na tom ľavom oku som citila tlak, ako ked máte strpnutú ruku napríklad a tlačíte si ju, že nepocitujete bolesť len dotyk. Myslela som si ze fiha, co mi uz kvapky prestali účinkovať. Bolo to druhé oko čo mi operovala. Po operacii som sedela na tom lôžku a ked som sa okolo seba rozhliadla, ledva som videla a ja ze Preboha nič nevidim. A jedna doktorka, neviem ci nie tá čo mi dávala kvapky pred operáciou , (lebo som ju nevidela tak neviem) že Ale lepšie než predtym bez okuliarov nie? A ja som len zostala ticho, lebo som videla asi rovnako, aj horšie. Cestou domov mi dali iclinic tašku v ktorej som mala slnečné okuliare, o ktorých som ani nevedela ze ich tam mám (lebo som samozrejme skoro nic nevidela a v tej taške som mala napchanu moju igelitku s ktorou som tam došla a len to mi bolo povedané či mi tá moja igelitka nechýbala), kvapky do očí a ten papier, ze mam doživotnú záruku. Ten papier inak tak páchne, ako keby nejakou chemikáliu ze asi vela ludi to doma zahodí, ked to dostanú a potom pri nepríjemných hádavych pacientoch ako som napr ja podla mna kludne moze nastať, ze si budú chciet dokorigovat bezplatne zrak a nakoľko nebudete mat ten smradľavými papier o doživotnej záruke vám tú operáciu naschval “za trest” nespravia. No pokračujem ďalej v opisovaní môjho zraku. V den operacie som prišla domov, bolo možno pol tretej, prišla mi smska a len som sa “slepá” pozrela do mobilu, nevedela som si ju precitat, tak som išla spať, bola som unavená, ale to aj preto ze som den predtym vstala asi o siedmej večer. Zobudila som sa v noci, pravym okom som videla lepšie ale ľavým oproti nemu rozmazanejsie, velmi zle. Najhoršie to bolo pri čítaní na blízko, hlavne samozrejme pravé oko vždy všetko zachraňovalo a zachraňuje doteraz. Ked som sa pozrela pod lampu ktoru mam na stole v noci, ľavým okom som pod nou par dni videla svetlo, oranžovo žltú šmuhu, realne svetlo ktore tam ale nebolo ked som sa pozrela ľavým okom, akurat predmety ktore bolo pekne vidno, žiadna v skutočnosti neexistujuca žiara. Začalo mi to byt divné, vsak som mala mať wow efekt, vidiet hned a ja som nevidela ani po niekoľkých dnoch. mala som v zaujme si pozriet tie papiere co mi spravili pred operáciou, kde su vyšetrenia mojich očí. Tam som si precitala ze mi refrakcny pristroj nameral -4,50 a 0,25 astigmatizmus lavé oko a pravé -5,00 0,25 astigmatizmus. Vygooglila som si ako sa postupuje pri týchto nameraných hodnotách a na dvoch možno aj viacerych weboch bolo napisane ze ten pristroj ukáže najvyššiu možnú hodnotu oka ale stáva sa že aj vyššiu nez človek potrebuje, podotýkam Vyššiu. Hned mi bolo jasné, ze preboha ja mam v ľavom oku o pol dioptriu viac a nemam tam daný astigmatizmus a preto asi aj tak tym okom vidim. Moja nálada sa v tej chvili velmi zhoršila a zhoršenú ju mam dodnes. Po mesiaci na kontrole v iclinic , spýtala sa ma moja ošetrujúca jak sa mám a ja nešťastná ze zle, nevidim dobre. Pocítila som z nej taký ústup a výčitky a nekomunikativnost, nemala mi k tomu slov. Pokym by som jej asi ja nezačala nieco hovorit ohľadom tych očí, tak neviem ako by ona viedla rozhovor. Sadla som si ze idem citat tabuľku, bolo to hrozné. Nevedela som sa na nu ani uprene pozriet, videla som neuveriteľne zle ale aj napriek tomu som vraj vedela precitat písmená a vraj vidim na 150 % sice som videla tie písmena na tej tabuli ako keby boli namiesto tych písmen ihly v kope sena. Ako som odchádzala mi povedala ze je to len mesiac, ze po troch ked tak budem vidiet, je možné hovorit o tom ako to nie je v poriadku, ale aj to len v pripade ze budem mat vhodnú rohovku mi môžu este raz operovať,ale takym spôsobom to povedala ako by sa nic nedialo, ani keby sa to uz operovať viac nedalo. Povedala som jej ze som si naozaj všetky písmená len tipla, ze som len dobrá tipérka a ona že nech podám lotériu, tak som jej povedala ze podám. Vlastne este som zabudla napisat ako sa mi vyjadrila ku tej -4,50 s astigmatizmom. Ze vraj ten pristroj ukazuje každému nieco iné, niektorým ukáže aj viac a pritom potrebuju menej, ze refrakciu mi spravi hocijaký blbec (to nadviazala na moju vetu, ked som jej povedala chvilu dozadu ze vidim ako blbec), ze my sme ti urobili aj pentacam. Samozrejme to som nemala naštudované co znamená, tak som len zostala potichu kukať, lebo mi to takym presvedčivým tónom povedala ze som si trochu naivne začala namýšlať že sa jedná asi o prístroj ktorý premeria očosi lepšie dioptrie aj astigmatizmus než refrakčný prístroj. Doma som si vygooglila “pentacam”, stále neviem co mi tym akože chcela povedať ku tomu, o com sme sa bavili, kedže pentacam nema s dioptriami ani astigmatizmom nic spoločné. Pentacam sa zaoberá rohovkou..a ved prečítajte si. Odisla som ze oko je zahojené, mam este čakať. Ďalej, po mesiaci ma začalo ľavé oko škreť, ako by som v nom mala hrubú velku mihalnicu, alebo celú dúhovku dokola orezanú. Nevedela som co sa deje, ved oko je pekne zahojené, dokonca mi aj vyzeralo nezapálené, nebolo červené, možno trochu. To boli uz dni, kedy som si kvapkala iba umelé slzy, lebo kortikoidy mi bolo povedané ze uz netreba, oko je vraj zahojené. Rozhodla som sa navštíviť moju očnú lekárku, nie iclinic. Lebo som si myslela ze tam darmo pojdem, povedia mi ze všetko v poriadku, ako ich tak uz poznám, ze oko je zahojené. Moja očná mi povedala ze mam velmi suché oči, dala mi lepšie kvapky na rohovku. Hovorila som jej ako ľutujem ze som chodila do iclinic.. Ja som stale nebola spokojná, nic sa mi s okom nemenilo, vždy ten istý pocit. Po ďalšom mesiaci som isla do iclinic, ze sa chcem rozpravat uz s doktorkou ktorá ma operovala, nie s tou, ktorá ma na operáciu pripravovala. Pravdupovediac som si myslela ze táto pani doktorka je z nich hadam všetkých tam najnormalnejsia, lebo o tych mladých babách ktoré tam všetkých pacientov pripravujú na operáciu si nemyslim bohužiaľ nič dobré, považujem ich za tínedžerky ktoré som bola nie raz svedkom toho, že ešte nedospeli, nie ešte aby vykonávali takéto vážne zdravotné vyšetrenia na ktorých záleží samotná operácia. Pani doktorka, nazvem ju najnormalnejsia so mnou strávila naozaj vela času. Neviem koľko sa mi skutočne venovala ale ja mam pocit ze veru dosť. Az pokym nemusela súrne odist, uz asi iclinic davno ani otvorený nemal byť. Naša komunikácia bola zaujímavá, tabuľku som videla uz oveľa lepšie nez mesiac po operacii, uz som nemusela tipovat, len s ľavým okom. Tak mi jedna z tych tínedžeriek dala kvapky do očí, že ako budem vidieť potom. Samozrejme som videla horšie, lebo ja ked si aj vodu jemne priložím v dlani o oko vidim naň dlho horšie nez bez toho. V tych dnoch to bolo asi aj s obidvomi očami rovnake, co sa tyka vody alebo hocijakého kontaktu s očami. Tiez som sa s nou bavila o tom, ako si myslim ze mi do ľavého oka malo byt dané -4,50 s 0,25 cylindrom, ked pravé mi refrakcia ukázala tak ako mi to aj bolo operované a s tym okom som spokojná. Povedala mi ze ona sama svojim pacientom dáva o pol dioptrie viac. Vtedy som jej najradšej chcela povedat to moje pomenovanie, ze myslela som si ze je tam jedina normalna. Ale toto ako mi povedala som si aj na nu spravila názor. Lebo viem, ze ked sa cloveku dá o pol dioptriu alebo o hocikoľko viac, tak tým pádom sa mu oko pohorší, bude potrebovať akoby +0,5 na čítanie alebo aj do diaľky, jednoducho nie je to sranda a treba to spravit namieru, inak donekonečna budu odtial ludia chodit s doničenymi očami. A pritom stačí tak málo, refrakčný pristroj majú dobrý, akurat neviem ci maju vela pacientov ktorí majú cukrovku alebo iné podivné ochorenie, pri ktorom im refrakcia ukazuje iné hodnoty (vyššie). A týmto pádom si to odvodili ze ich refrakcny pristroj netreba brať vážne. Ja neviem či tento iclinic do konca môjho života pochopím. Celý život som sa rada pozerala do mojich očí, niekoľko minut som zvykla stáť pred zrkadlom a..teraz sa na seba pozeram chvilu a smutne nešťastne odvraciam zrak. Oči mi ani na pohľad nevyzerajú tak ako predtým. Uz nie su také pekné, velké. Lavé oko mám očosi menšie než pravé. Z jednej polovice mam nepeknú rohovku, ako by som žiadnu rohovku ani nemala a tiahne mi odtial krvavá cievka az niekde uplne hore do oka, ked si odtiahnem horné viěcko, neviem o tom ze by som ju tam mala predo operaciou. Mam na tej strane aj vyblednutejsiu duhovku. Dokonca mi smeruje vyššie dohora a obidve oči mi idú smerom doľava ked pozriem do ľavej strany, akoby som tiež škúlila. Dole na duhovke mam vraj vysušenú cievku, taký biely pásik. Asi na doživotie. nie je to až tak hrozné, vela ludi co by ma videlo prvýkrát by asi nevedelo ani o čom hovorim, ze mám nieco s očami, ale veru mám. Za ten čas som vyskúšala 3 kortikoidy, viac rôznych umelých sĺz. Denne mam s ľavým okom problém, pocity v nom + to videnie, a nič mi nepomáha. Keby niekto chcel vytvoriť stránku kde by tento moj článok vložil, vobec by mi to nevadilo. Lebo mám obavy ze tí lekári v tejto klinike sú trošku mimo. A my sa im ideme spokojne vkladať do rúk, vraj doktorom s dlhoročnými skúsenosťami, vraj na komplexné vyšetrenie, vraj vysoko kvalifikované zariadenia ako v najúžasnejších nemocniciach. Naposledy na 2.kontrole stála v čakárni pri mne jedna žena s kamarátom, mala tesne pred zákrokom, možno z-lasik lebo jej prelepili jedno oko ked uz to mala za sebou. Bála sa, musela som sa velmi ovládať aby som jej nepovedala aby išla preč, neustále som si hovorila že nič nehovor, však im povie že som jej povedala o mne nepríjemnosti a asi si to rozmyslela vďaka mne a vyjdu ma rovno vyhodiť z čakárne aj z evidencie, že nie som ich pacient. Že ked jej niečo zlé poviem nadarmo sme tam obidve chodili a možno aj spravim zle, že jej to dopadne dobre a že možno nie uplne každý dopadne ako ja. Ako už mala po zákroku sedela a ledva pootvorila na milimeter oči, ja mam pocit že ani len ledva ale nakoľko jej do nich dávali kvapky asi otvorila. Okolo nej bolo viacero doktoriek, pocula som ako riešili či jej dajú ochrannú šošovku a nakoniec sa zhodli že jej radsej len prelepia jedno oko. Na to prelepené oko jej nasadili na oči ešte čierne slnečné okuliare, co ked to boli tie značky iclinic z vlastnej skúsenosti viem ze su to obyčajne smiešne plastové okuliare cez ktore ledva vidno. Ona sa postavila, odchádzala s dobrou naladou, len chudera išla jak totálne slepá, asi videla horšie než ja tak ju viem pochopiť. A všetky tie doktorky (tínedžerky aj dospelé ženy) sa len usmievali, prizerali ako ide do dverí ktoré viedli asi na operačnú sálu a s usmevom až smiechom na perách jej jedna alebo viacero zahláslilo že dvere sú na opačnej strane. Ona sa tam potácala a ledva prišla pred tie dvere. Ja som tam sedela a bolo vo mne tolko hnevu, ze som sa zas musela upokojovať aby som jej neisla pomoct, lebo ako by som ju odprevadila a pomohla jej ku tym dverám, potom by som sa vrátila a mám obavy co by som im tam vsetkym povedala. Ako ich je tam 7 a nečinne stoja namiesto toho aby jej trochu pomohli aspon ku tym úbohým dverám. Ale myslim si, ze s ich povahami by sa pekne zasmiali predomnou a uprimne by sa smiali na tej mojej ochote pomoct este aj potom keby som odisla aj ja. Kiež by tam dostali rozum, prajem im to. A vy všetci čo ste už po zákroku relex smile a máte podobné problémy ako ja, je mi vás lúto