Nedokážem sa zamilovať

Príspevok v téme: Nedokážem sa zamilovať
HateEmotions

Dobrý večer. Trápi ma môj (už dosť vážny) problém.
Ide o to, že sa nedokážem zamilovať. Mala som pár vzťahov s mužmi, ktorí sa mi páčili, avšak nikdy to nezašlo ďalej, než bozky, pretože som spanikárila a zo vzťahov som cúvla. Nikdy som k nikomu nič necítila a pri bozkávaní som sa cítila hrozne. Mala som strach a výčitky. Vysvetlím prečo.

Keď som chodila na strednú, šialene som sa zamilovala do svojej spolužiačky. V 3. ročníku. Začala som mať silné depresie, panické ataky, neznesiteľné úzkosti, až myšlienky na samovraždu. Nepovedala som jej to, lebo je heterosexuálka a nemala som odvahu. Hrozne som trpela, keď som ju videla a ešte viac, keď som ju nevidela.

Odvtedy som sa do nikoho nezamilovala a trvá to do dnes. Mám už 6 rokov po škole. Snažila som sa zaľúbiť, dokonca som si myslela, že sa mi to raz podarilo, no vycúvala som. Stále, ked idem do vzťahu, myslím na ňu a na nič sa nezmôžem. Neviem sa pohnúť ďalej.

Chodím len s mužmi, pretože žiadne ženy (okrem nej) ma nepriťahujú. Mám rada mužov. Som si na 100% istá.

Čo mám robiť ? Prešlo už 6 rokov a ja sa stále neviem pohnúť ďalej.

Nikaa709

Nikdy by som si nemyslela, ze najdem niekoho s podobmym problemom. Po tolkych pokusoch zalubit sa som zo seba len sklamana a zaroven nastvana. Chlapcom som sa kvoli tomu zacala vyhybat, akoby som uz dopredu vedela, ze to nema zmysel. Pritahuju ma chlapci ale je pravda, ze ti s ktorymi som nieco mala pre mna az tak atraktivni neboli. Mozno preto to nikdy nevyslo, nebola tam ta vasen z mojej strany alebo ako to nazvat. Chlapci po ktorych blaznim ani nevedia ze existujem alebo sme len kamarati a viem, ze u nich nemam sancu a vlastne nemam ani odvahu prihovorit sa alebo napisat im. Nemyslim si, ze som skareda ale som tichsia a hanbliva. Trpim depresiou a mam pocit ze pre nikoho a v nicom nie som dost dobra. Asi pred rokom som si ale uvedomila, ze som zalubena do kamaratky, ktorej to urcite nikdy nepoviem. Sme kamaratky 11 rokov je hetero, co ja tiez preto tomu ani nechapem ako sa to mohlo stat. Velmi ma to trapi nikomu som o tom nepovedala, urcite by ma len vysmiali. Je to hrozny pocit milovat niekoho s kym nikdy nebudem, nikdy o tom ani nebude vediet a zaroven byt s nou v kontakte. Niejaky navod ako sa odmilovat? Uz som z toho zufala.

Ragnar11

Ja som to nemyslel zle, to iba tak aby si sabola nad tym sama zamyslela, aj ked ma mohlo napadnut ze si nad tym uz aj premyslala
Neskusala si nahodou ist s tym za psychologom? Mozno by ti v tom dokazal pomoct
Tuzis aj po vztahu s niekym? Ze ked satu s tou tvojou milovanou uz asi nedas do kopy tak nechcela by si aspon nejaky iny vztah? Asi hej ale pre istotu sa pytam

HateEmotions

Ragnar11 - Nemyslím si, že keby som sa s niekým vyspala, zabudla by som na ňu. Ja sa na to ani nejak necítim tlačiť na to určite nebudem.
Keby som po nej netúžila, fungovala by som normálne, možnože by som mala aj dlhotrvajúci vzťah, keďže by mi nič nestálo v ceste.

HateEmotions

Ragnar11 - K bozkom som sa dostala, no ďalej nie. Čo prežívam ? Neistotu a nech robím, čo robím, vždy ma tá neistota k tomu, že cúvnem.
Vždy, myslím na ňu. Keď už s niekým som, nechcem myslieť na niekoho iného.

Áno, mám taký pociť, keď som s niekým vo fyzickom kontakte. Je to taký nepríjemný pocit, strach a aj výčitky, že myslím na ňu, aj nie na toho dotyčného. A to ma od vzťahu odrádza.

Priťahuje ma vzhľadom, ale aj povahou a hoci má aj zlé vlastnosti, veľmi mi nevadia.
Neviem, prečo ma ostatné ženy nepriťahujú. Neviem, čo je na nej také špeciálne. Asi len to, že krajšiu babu som ešte nevidela. Krásna a k tomu aj veľmi sympatická. Ale naisto viem, že keby som ju nestretla, tak by som ani len nepomyslela na to, žeby som mohla mať niečo so ženou.

Nemám sa komu vyrozprávať. Priateľov nemám a rodine to vešať na nos nebudem. Po 1. nevedia o tom a po 2. nepomohli by mi. Takže to všetko dusím v sebe.

Ragnar11

HateEmotions - preco sa to stalo prave tebe? Mne sa stalo mnoho veci, viem ake to je byt velmi nestastny v podobnej miere ako ty a to iste sa pytam sam seba uz velmi dlho no odpoved som stale nenasiel.
6 rokov je priliz dlha doba ale ak chces mozes mi napisat o tom co prezivas ked si vo vztahu s niekym inym, popisat mi tvoje emocie jednak ked si mimo toho daneho cloveka a co citis ked si v kontakte s tym danym clovekom a ako dlho ti vztah s niekym inym v priemere trva a vravela si ze si sa dalej ako ku bozkom nedostala, myslim, takze dalej nie?
Je pravda ak poviem ze ked si s niekym inym vo fyzickom kontakte a spomenies si na tvoju milovanu tak cez tvoje telo prebehne taky neprijemny pocit/stres a mas pocit ze robis chybu alebo nieco co by si robit nemala? Inak co ta najviac pritahuje na tej tvojej milovanej, preco ona ano a ostatne zeny nie? Je to vzhlad, to aka je alebo ani nevies? Popripade nepritahuju ta ostatni ludia?
Asi je toho moc ale skus mi na to vsetko odpovedat prosim mozno prideme na nejake nove napady a ak by si sa nemas komu zdoverit tak ti to len pomoze, neviem ci mas niekoho komu hovoris o vsetkom co ta trapi a diskutujes co s nim ale ja by som ti velmi rad pomohol, niesom odbornik a neviem ani ako ti s tym pomoct ale zaujimaju ma tvoje problemy a ak ti mam aspon malicku sancu pomoct tak to stoji za to tak ak to nahodou v sebe dusis tak sa mi rozpis a mohla by si mi odpovedat na vsetky otazky co som ti dal ak sa ti chce :D

HateEmotions

Ragnar11 - Áno, možno je to tým. Ale s tým dúfaním je to inak. Žije v zahraničí a dlho som ju nevidela, takže je to skôr nevysporiadanie sa a tým, že s ňou nebudem. No pohnúť ďalej sa aj tak nemôžem.
Strašne ma to ubíja. Pokúšam sa na ňu zabudnúť od skončenia školy, no nestalo sa. Som veľmi nešťastná. Prečo sa to muselo stať práve mne ?

Ragnar11

Niesom odborník no pravdepodobne si na tej tvojej milovanej emočne závislá, stale po nej túžiš? Prečo vždy zo vvzťahu vycúvaš? Nie je to preto že po tej tvojej milovanej tak silno túžiš a dúfaš že sa s ňou dáš dokopy že sa radšej pre istotu sa nechceš s nikým viazať resp. Sa nechces s nikým dať do kopy?